Vatikán/Španielsko (20. augusta, RV) – „Kríž predstavuje lásku Boha k človeku“ – aj tieto slová povedal Svätý Otec počas krížovej cesty v centre Madridu, ktorá bola na programe Svetových dní mládeže včera večer a zúčastnilo sa na nej vyše 600 tisíc mladých. Prechádzala korzom Recoletos smerujúc k námestiu Cibeles. V nesení kríža sa striedali skupinky mladých z 15 krajín sveta. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty, tzv. pasos, boli vytvorené z pašiových scén z rôznych diecéz Španielska, kde je známa tradícia pašiových procesií, počas Veľkého týždňa ulicami miest. Rozjímania k jednotlivým zastaveniam pripravili Milosrdné sestry Sv. kríža, texty odrážali utrpenie mladých z dôvodu vojen, bratovražedných zrážok, prenasledovania pre vieru, migrácie, závislostí, abortov, terorizmu, prírodných katastrof. Svätý Otec predniesol svoj príhovor v závere pobožnosti. Uvádzame ho v plnom znení:Drahí mladí!
Vrúcne a zbožne sme sa zúčastnili tejto krížovej cesty sprevádzajúc tak Krista v jeho utrpení a smrti. Komentáre k jednotlivým zastaveniam – od Milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré slúžia tým najchudobnejším a najpotrebnejším – nám pomohli vstúpiť do tajomstva slávneho Kristovho kríža, ktorý má v sebe pravú Božiu múdrosť – tú, ktorá súdi svet a tých, ktorí sa považujú za múdrych (porov. 1 Kor 1,17-19). Na tejto ceste ku Kalvárii nám pomohlo tiež rozjímanie nad mimoriadnymi obrazmi náboženských tradícií španielskych diecéz. Sú to obrazy, v ktorých sa snúbi viera a umenie, aby tak zasiahli srdce človeka a podnietili ho k obráteniu. Ak je pohľad viery číry a autentický, krása mu slúži, dokáže priblížiť tajomstvo našej spásy, hlboko nás dojať a premeniť naše srdce, ako sa to stalo svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša, keď rozjímala pred obrazom trpiaceho Krista (porov. Vlastný životopis,9,1).
Keď sme kráčali spolu s Ježišom k vrcholu Jeho obeti na Kalvárii, prišli mi na um slová svätého Pavla: „Kristus ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20). Tvárou v tvár láske tak nezištnej sme naplnení úžasom a vďačnosťou a pýtame sa: Čo urobíme my pre Neho? Akú mu dáme odpoveď? Svätý Ján hovorí jasne: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16). Kristovo utrpenie nás podnecuje, aby sme na svoje ramená brali utrpenie sveta v istote, že Boh nie je niekým, kto je človeku a jeho údelu vzdialený či odcudzený. Naopak, on sa stal jedným z nás, „aby mohol spolu s človekom súcítiť, spolu trpieť spôsobom veľmi reálnym, a to v tele a krvi… Odtiaľ vstúpil do každého ľudského utrpenia ten, kto sa naplno na tomto utrpení podieľa a spolu ho znáša; odtiaľ do každého utrpenia preniká „consolatio“, útecha z prítomnej súcitnej, spolu trpiacej Božej lásky, a spolu s ňou vychádza hviezda nádeje“ (Spe salvi, 39).
Drahí mladí, kiež Božia láska zväčší vašu radosť a povzbudí vás, aby ste zostávali nablízku tým, ktorí sú menej obdarení. Vy, ktorí ste veľmi citliví k myšlienke deliť sa o svoj život s inými, neprechádzajte nevšímavo okolo ľudského utrpenia, kde vás očakáva Boh, aby ste zo seba ponúkli to najlepšie: svoju schopnosť milovať a súcítiť. Rôzne formy utrpenia, ktoré sme videli na Krížovej ceste, sú volaním Pána k tomu, aby sme budovali svoj život Jeho nasledovaním a urobili tak zo seba znamenia Jeho útechy a spásy. „Trpieť s druhým, trpieť za druhých; trpieť z lásky k pravde a spravodlivosti; trpieť kvôli láske a s cieľom stať sa skutočne milujúcou osobou – to sú podstatné základy humanity, ktorých zanechanie by človeku prinieslo skazu“ (Ibid.).
Dúfam, že dokážeme prijať tieto ponaučenia a uviesť ich do praxe. Obráťme preto svoj zrak ku Kristovi, pribitému na drsnom kríži, a prosme ho, aby nás naučil pravej a tajomnej múdrosti kríža, vďaka ktorej človek žije. Kríž nebol výsledkom neúspechu, ale spôsobom, ako ukázať lásku, ktorá pristupuje až k tomu najbezhraničnejšiemu darovaniu vlastného života. Otec chcel milovať ľudí v objatí svojho Syna ukrižovaného z lásky. Kríž vo svojej forme a vo svojom význame predstavuje lásku Otca a Krista k ľuďom. V ňom rozpoznávame ikonu zvrchovanej lásky, v ktorej sa učíme milovať to, čo miluje Boh a tak, ako On miluje. Toto je dobrá zvesť, ktorá vracia svetu nádej.
Preložil Peter Dufka