Veľká Británia (11. marca, RV) – Piatkové vydanie denníka L´Osservatore Romano prináša správu o tom, že Najvyšší súd Anglicka a Walesu vydal súdne rozhodnutie, na základe ktorého bolo odporučené odmietnutie zverenia detí do náhradnej pestúnskej starostlivosti kresťanským manželom z Apoštolskej cirkvi, na základe ich morálnych princípov týkajúcich sa sexuálnej a homosexuálnej výchovy.V rozhodnutí súdu sa uvádza, že morálne princípy, založené na náboženskom presvedčení manželov sú „nebezpečné“ pre výchovu detí, pretože „vyjadrili názory, ktoré sú proti homosexualite, porušiac tak normu z tzv. „Aktu rovnoprávnosti“. Tento zákon, vydaný v roku 2010, trestá akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia a osobitne voči homosexuálnym párom. Zákon okrem iného predpokladá aj adopciu detí týmito pármi.
Podľa Najvyššieho súdu, toto rozhodnutie nebolo urobené na fakte náboženskej príslušnosti manželov, ale na fakte, že „pre zákon a pre náš spôsob života je základom, aby každej osobe bola garantovaná rovnoprávnosť. Zákony, ktoré chránia pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, sú viac ako náboženské presvedčenie“, uvádza sa v záverečnej správe.
Voči tomuto rozhodnutiu sa postavili viaceré kresťanské agentúry, Konferencia biskupov Anglicka a osobitne anglikánsky arcibiskup Rowan Williams, ktorý v otvorenom liste uvádza, že vláda, ktorá chce garantovať princípy tolerancie, nemôže v kontroverzných morálnych otázkach rozhodovať iba na základe jedného zákona. Existujú totiž iné zákony, ktoré berú do úvahy náboženské presvedčenie v oblasti zdravotníctva a výhrady vo svedomí.
Manželia Owen a Eunica Johnsovci už v minulosti mali v krátkodobej opatere viac ako 15 detí s psychickými poruchami. Po rozhodnutí súdu manželia vydali vyhlásenie, v ktorom podčiarkujú, že kresťanská viera už v samom základe odmieta akúkoľvek diskrimináciu: „Chceli sme ponúknuť lásku a domov deťom bez rozdielu, ktoré to najviac potrebujú. Nesúhlasíme s tým, že naše kresťanské morálne princípy sú nebezpečenstvom. Byť kresťanom neznamená nebezpečenstvo, ktoré je v rozpore so zákonmi a nemalo by byť posudzované ako prekážka pri výchove a vzdelávaní detí“.
