Malta (18. apríla, RV) - Homília pápeža Benedikta XVI. na svätej omši vo Floriane - na mieste, kde jeho predchodca Ján Pavol II. v máji 2001 svätorečil p. Georgea Precu:Drahí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi, moji drahí synovia a dcéry! Som veľmi rád, že som dnes s vami všetkými tu, pred krásnym Kostolom svätého Publia, aby som slávil veľké tajomstvo Božej lásky, ktorá sa zjavila v Najsvätejšej Eucharistii. V tomto čase napĺňa naše srdce radosť Veľkonočného obdobia, pretože slávime víťazstvo Krista, víťazstvo života nad hriechom a smrťou. Je to radosť, ktorá premieňa naše životy a napĺňa nás nádejou na dovŕšenie Božích prisľúbení. Kristus vstal z mŕtvych, aleluja!
Pozdravujem prezidenta republiky a jeho manželku, občianskych predstaviteľov tohto milovaného národa a všetok ľud Malty a Goza. Ďakujem arcibiskupovi Cremonovi za jeho láskavé slová a zdravím tiež prítomných biskupov Grecha a Depasqualeho, arcibiskupa Merciecu, biskupa Cauchiho a ďalších prítomných biskupov a kňazov, všetkých kresťanských veriacich Cirkvi na Malte a v Goze. Už od svojho včerajšieho príchodu vnímam rovnako srdečné prijatie, ako vaši predkovia preukázali apoštolovi Pavlovi v roku 60. V priebehu vašich dejín sa tu vylodili mnohí cestovatelia. Bohatstvo a rozmanitosť maltskej kultúry je znakom, že váš národ mal veľký úžitok z výmeny darov a pohostinnosti s tými, ktorí sa sem priplavili. A je príznačné, že ste z toho, čo vám ponúkali, dokázali rozlíšiť a rozpoznať to najlepšie.
Povzbudzujem vás k tomu, aby ste v tom pokračovali. Nie všetko, čo dnes svet ponúka, si zaslúži, aby to Malťania prijali. Mnohé hlasy sa nás snažia presvedčiť o tom, aby sme odložili nabok svoju vieru v Boha a v jeho Cirkev a sami si zvolili životné hodnoty a presvedčenie. Hovoria nám, že Boha ani Cirkev nepotrebujeme. Ak máme pokušenie im uveriť, mali by sme si pripomenúť príbeh z dnešného evanjelia, keď sa učeníci, všetci skúsení rybári, celú noc namáhali a nedokázali uloviť ani jedinú rybu. Keď sa potom na brehu objavil Ježiš a ukázal im, kde majú loviť, chytili také množstvo rýb, že ich iba ťažko dokázali vytiahnuť. Keď boli ponechaní sami na seba, ich námaha nepriniesla ovocie. Ako náhle sa však vedľa nich objavil Ježiš, chytili obrovské množstvo rýb. Moji drahí bratia a sestry, pokiaľ vložíme svoju dôveru v Pána a nasledujeme jeho učenie, obdržíme vždy veľké plody.
Prvé čítanie dnešnej sv. omše parí k tým, ktoré radi počúvate. Je to rozprávanie o stroskotaní Pavla na pobreží Malty a o vrelom prijatí, ktorého sa mu dostalo od obyvateľov tohto ostrova. Všimnite si, že posádka lode, pokiaľ chcela prežiť, musela vyhodiť do mora náklad, vybavenie lode a dokonca i obilie, ktoré bolo ich jedinou obživou. Keď sa loď otriasala pod náporom vĺn, Pavol ich povzbudzoval, aby dôverovali iba Bohu. I my musíme dôverovať iba Bohu. Máme pokušenie domnievať sa, že dnešná pokročilá technológia dokáže uspokojiť každé naše želanie a zachrániť nás pred nebezpečenstvom a rizikami, ktoré na nás doliehajú. Ale nie je to tak. V každom okamihu nášho života závisíme úplne od Boha, v ktorom žijeme, hýbeme sa a sme. Iba on nás môže ochrániť pred zlom, iba on nás môže viesť búrkami života a jedine on nás môže priviesť do nebeského prístavu, ako to urobil s Pavlom a jeho spoločníkmi pre brehoch Malty. Urobili to, čo im povedal Pavol „a tak sa všetci dostali na pevninu“ (Sk 27, 44).
Viac, než akýkoľvek náklad, ktorý môžeme so sebou niesť – v podobe našej ľudskej sebarealizácie, majetku, technológie - je náš vzťah k Pánovi, ktorý nám dáva kľúč k nášmu šťastiu a k nášmu ľudskému naplneniu. On nás povoláva k vzťahu lásky. Všimnite si, akú otázku Pán trikrát kladie Petrovi na brehu jazera: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Na základe Petrovej kladnej odpovede mu Ježiš zveruje úlohu pásť jeho stádo. Tu vidíme základ všetkej pastoračnej služby Cirkvi. Práve naša láska k Pánovi má formovať každý aspekt nášho hlásania a učenia, slávenia sviatostí i našej starosti o Boží ľud. Práve naša láska k Pánovi nás pohýna k tomu, aby sme milovali tých, ktorých miluje on, a ochotne prijímali úlohu odovzdávať jeho lásku tým, ktorým slúžime. Keď Pán trpel, Peter ho trikrát zaprel. Teraz, po vzkriesení, Ježiš Petra trikrát vyzýva, aby vyznal svoju vieru. Ponúka mu tak liek i odpustenie a súčasne mu zveruje jeho poslanie. Zázračný rybolov zdôraznil závislosť apoštolov na Bohu, pokiaľ ide o úspech ich pozemských plánov. Dialóg medzi Petrom a Ježišom zdôraznil potrebu Božieho milosrdenstva k uzdraveniu ich duchovných zranení, rán hriechov. V každom období svojho života potrebujeme milosť od Boha. S ním dokážeme všetko, bez neho nemôžeme urobiť nič.
Z Evanjelia svätého Marka poznáme znamenia, ktoré sprevádzajú tých, ktorí svoju vieru vložili na Ježiša: „hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú“ (Mk, 16,18). Toto znamenie hneď rozpoznali vaši predkovia, keď medzi nich prišiel Pavol. Zmija sa ovinula okolo jeho ruky, ale on ju jednoducho zotrel a hodil do ohňa bez toho, aby sa mu niečo stalo. Pavla priviedli na návštevu k Publiovmu otcovi, ktorý bol „staršinom“ ostrova, a po tom, čo sa pomodlil a vložil naňho svoje ruky, uzdravil ho z horúčky. Najväčší zo všetkých darov, ktoré v priebehu dejín vášho ľudu prišli k týmto brehom, bol Pavlov dar, a je vašou zásluhou, že ste ho hneď prijali a chránili. Zachovajte si vieru a hodnoty, ktoré ste dostali od vášho otca, apoštola svätého Pavla. Naďalej rozvíjajte bohatstvo a hĺbku Pavlovho daru a snažte sa ho odovzdávať nielen svojim deťom, ale všetkým, ktorých dnes stretávate. Každý návštevník Malty nemôže nebyť oslovený zbožnosťou jej ľudu, živou vierou prejavovanou slávením sviatkov, krásou miestnych kostolov a svätýň. Tento dar však potrebuje, aby bol zdieľaný s druhými, aby sa prejavil. Mojžiš učil izraelský ľud Pánovým prikázaniam takto: „Nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť“ (Dt 6, 6-7). Správne to pochopil prvý kanonizovaný svätec Malty Dun George Preca. Jeho neúnavná katechetická činnosť, ktorá láskou ku kresťanskému učeniu a hlbokou oddanosťou vtelenému Slovu inšpirovala mladých i starých, sa stala príkladom, ku ktorého nasledovaniu vás povzbudzujem. Pamätajte, že výmena dobier medzi týmito ostrovmi a zvyškom sveta je obojsmerný proces. To, čo dostávate, si starostlivo vážte a to hodnotné, čo máte, sa snažte zdieľať s ostatnými.
Rád by som sa v tomto roku venovanom oslavám veľkého daru kňazstva obrátil niekoľkými slovami na tu prítomných kňazov. Dun George bol kňazom mimoriadnej pokory, dobroty, miernosti a veľkorysosti, bol hlboko oddaný modlitbe a s nadšením odovzdával pravdy evanjelia. Nech je pre vás vzorom a inšpiráciou, keď plníte poslanie, ktoré ste dostali, aby ste pásli Pánovo stádo. Pripomínajte si tiež otázku, ktorú vzkriesený Pán trikrát položil Petrovi: „Miluješ ma?“ Túto otázku kladie každému z vás. Miluješ ma? Túžite mu slúžiť darom celého svojho života? Túžite privádzať druhých k tomu, aby ho poznávali a milovali? Majte odvahu odpovedať spolu s Petrom: „Áno Pane, Ty vieš, že ťa milujem.“ A s vďačnosťou v srdci prijmite veľkolepé poslanie, ktoré vám odovzdal. Poslanie, ktoré je zverené kňazom, je skutočne službou radosti, túžiacou preniknúť do sveta (porov. Homília 25. apríl 2005).
Keď sa teraz pozerám okolo seba na veľký zástup, zhromaždený tu vo Floriane na slávení Eucharistie, vybavuje sa mi v mysli scéna popisovaná v dnešnom druhom čítaní, v ktorom milióny a stá miliónov spájajú svoje hlasy vo veľkom hymne chvály: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov“ (Zjv 5, 13). Spievajte naďalej túto pieseň na chválu vzkrieseného Pána, ako vďakyvzdanie za jeho hojné dary. Slovami svätého Pavla, apoštola Malty, ukončím svoje dnešný ranný príhovor: „Moja láska nech je s vami všetkými v Kristovi Ježišovi“ (1 Kor 16:24).
Preklad: Peter Dufka
