Ak je nejaký denník, ktorý by nám prišiel na myseľ, keď sa hovorí o laických a antikatolíckych loby, je to práve New York Times. Denník New Yorku 25 marca 2010 potvrdil toto svoje povolanie udrúc na pápeža s neuveriteľnou fraškou ohľadom Benedikta XVI a sekretára Vatikánu Tarcisia Bertone na svojej titulnej strane.Podľa denníka údajne kardináli Ratzinger a Bertone ututlali v roku 1996 prípad, avizovaný Kongregácii pre náuku viery arcidiecézou Milwaukee, týkajúci sa pedofilného kňaza, dona Lawrence Murphy. Neuveriteľne – po rokoch ujasňovaní apotom, ako bol dokument publikovaný a zoširoka komentovaný v polovici sveta, odhaľujúc falzifikácie a chyby prekladu laických loby – New York Times znovu útočí na inštrukciu Crimen sollicitationis z roku 1962 (ide vlastne o druhé vydanie textu z roku 1922), že spôsobila znemožnenie, aby sa prípad dona Murphyho dostal do pozornosti civilných autorít.
Fakty však hovoria za seba. Okolo roku 1975 bol don Murphy obvinený z obzvlášť ťažkých zneužití v kolégiu pre maloletých nepočujúcich. Prípad bol okamžite oznámený civilným autoritám, ktoré nenašli dostatočné dôkazy, aby mohli ďalej postupovať proti don Murphymu. Cirkev, v tejto veci prísnejšia ako Štát, naliehavo pokračovala vo vyšetrovaní don Murphyho a keďže ho podozrievala z viny, rôznymi spôsobmi limitovala vykonávanie jeho služby, aj keď oznámenie proti nemu bolo zaarchivované vyšetrujúcou magistratúrou.
Dvadsať rokov po udalostiach, v roku 1995 – v klíme ťažkých polemík ohľadom pedofilných kňazov – považovala arcidiecéza Milwaukee za vhodné oznámiť prípad Kongregácii pre náuku viery. Oznámenie sa týkalo porušenia disciplíny sviatosti zmierenia, čo je v kompetencii Kongregácie, a nemala nič spoločné s civilným vyšetrovaním, ktoré prebiehalo a uzavrelo sa pred dvadsiatimi rokmi. Je treba tiež podotknúť, že počas 20 rokov predchádzajúcich roku 1995 sa neobjavil žiaden nový fakt alebo nové obvinenie proti don Murphymu. Fakty, o ktorých sa diskutovalo boli stále tie z roku 1975. Arcidiecéza zároveň ohlásila Rímu, že don Murphy zomieral. Kongregácia pre náuku viery samozrejme nepublikovala dokumenty a vyhlásenia po dvadsiatich rokoch od udalosti, ale doporučila, aby sa naďalej obmedzili pastoračné aktivity dona Murphyho a aby sa od neho žiadalo verejne prijať zodpovednosť v prípade obvinenia. Štyri mesiace po intervencii Ríma don Murphy zomrel.
Tento nový príklad žurnalistických odpadkov potvrdzuje ako funguje „morálna panika“. Vsnahe o zneuctenie osoby pápeža sa znovu otvára udalosť spred 35 rokov, známa a diskutovaná miestnou tlačou už v polovici 70tych rokov, zvládnutie ktorej – nakoľko bola v jej kompetencii, a zároveň štvrťstoročie po udalostiach (vzhľadom na médiom kritizovaný rok 1996) – zo strany Kongregácie pre náuku viery prebehlo, z pohľadu kánonického práva ako aj z pohľadu morálky, bezchybne a s omnoho väčšou prísnosťou ako to urobili americké štátne autority. Koľko takýchto „objavov“ ešte potrebujeme, aby sme si uvedomili, že útok na pápeža nemá nič spoločné s ochranou obetí prípadov pedofílie – iste veľmi vážnych, neprijateľných a zločinných, ako to Benedikt XVI so svätou prísnosťou uviedol – ale smeruje k diskreditácii pápeža a cirkvi, ktorá je na obtiaž rôznym loby pre jej účinnú aktivitu v úsilí o obranu života a rodiny?
Massimo Introvigne- je talianskym sociológom náboženstva. Narodil sa v Ríme, v roku 1955. Je zakladateľom a riaditeľom CESNUR (Centrum štúdií nových náboženstiev)
