Ako viete, nedávno som pozval írskych biskupov na stretnutie sem do Ríma, aby mi podali správu o tom, ako tieto problémy riešili v minulosti, a aby označili kroky, ktoré podnikli v reakcii na túto vážnu situáciu. Spoločne s niektorými staršími úradníkmi z rímskej kúrie sme si vypočuli ich výpoveď, či už individuálnu alebo skupinovú. V nej ponúkli analýzu urobených chýb i nadobudnutých ponaučení a charakterizovali programy a postupy, ktoré dnes prebiehajú. Naše diskusie boli otvorené a konštruktívne. Som presvedčený, že výsledkom je, že biskupi sa dnes nachádzajú v silnejšej pozícii, ktorá im umožní napredovať v náprave minulých nespravodlivostí a čeliť širším problémom súvisiacim so zneužívaním maloletých spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami spravodlivosti a s učením evanjelia.

2. Pokiaľ ide o mňa, s ohľadom na závažnosť týchto previnení a často neadekvátnu odpoveď zo strany cirkevných autorít vo vašej krajine, som sa rozhodol napísať tento pastiersky list, aby som vám vyjadril svoju blízkosť a navrhol cestu ozdravenia, obnovy a nápravy.

Je pravda, ako na to mnohí vo vašej krajine poukázali, že problém zneužívania detí nie je špecifikom ani Írska, ani Cirkvi. Napriek tomu, teraz pred vami vyvstáva úloha čeliť prípadom zneužívania, ktoré sa objavili v rámci írskej katolíckej komunity, a treba to urobiť odvážne a rozhodne. Nikto si nemyslí, že by sa táto bolestná situácia vyriešila v krátkom čase. Pokročilo sa vpred, no mnohé ešte ostáva urobiť. Treba byť vytrvalými a modliť sa s veľkou dôverou v ozdravnú silu Božej milosti.

Zároveň však musím vyjadriť svoje presvedčenie, že na zotavenie sa z tejto bolestnej rany si Cirkev v Írsku musí najskôr pred Pánom a pred ostatnými priznať svoje vážne hriechy, ktoré spáchala voči bezbranným deťom. Takéto uvedomenie si viny, spojené s úprimnou ľútosťou nad škodami spôsobenými obetiam a ich rodinám, musí viesť k úsiliu zameranému na zaistenie ochrany detí pred podobnými zločinmi v budúcnosti.

Pokým sa ujmete terajšej úlohy, prosím vás, aby ste si spomenuli „na skalu, z ktorej ste vytesaní“ (Iz 51, 1). Pomyslite na veľkodušné, často hrdinské činy, ktoré minulé generácie írskych mužov a žien priniesli Cirkvi a ľudstvu ako celku. Nech je to pre vás stimulom pre poctivé sebaskúmanie a záväzný program cirkevnej i individuálnej obnovy. Modlím sa za to, aby Cirkev v Írsku – na príhovor svojich mnohých svätých a očistená pokáním – prekonala terajšiu krízu a stala sa znova presvedčivou svedkyňou pravdy a dobroty všemohúceho Boha, ktorý sa zjavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi.

3. Írski katolíci ukázali v dejinách obrovskú silu dobra tak vo svojej vlasti, ako aj mimo nej. Keltskí mnísi – ako bol sv. Kolumbán – šírili evanjelium v západnej Európe, položiac tak základy stredovekej mníšskej kultúry. Ideály svätosti, lásky a transcendentnej múdrosti, ktoré vychádzajú z kresťanskej viery, našli svoje vyjadrenie v budovaní chrámov a kláštorov, v zakladaní škôl, knižníc a nemocníc, ktoré pomohli upevniť duchovnú identitu Európy. Títo írski misionári čerpali svoju silu a inšpiráciu z pevnej viery, silného vedenia a správnych morálnych postojov Cirkvi v ich rodnej krajine.

Počnúc 16. storočím znášali katolíci v Írsku prenasledovanie po dlhé obdobie, počas ktorého bojovali o to, aby v nebezpečných a ťažkých podmienkach udržali plameň viery živý. Svätý Oliver Plunkett a arcibiskup mučeník Armagh sú najznámejšími príkladmi zo zástupu odvážnych synov a dcér Írska, ochotných položiť svoj život za vernosť evanjeliu. Po zrovnoprávnení katolíkov mohla Cirkev opäť slobodne rásť. Rodiny a mnohí jednotlivci, ktorí vytrvali v časoch skúšky vo viere sa stali katalyzátorom pre veľké obrodenie írskeho katolicizmu v 19. storočí. Cirkev poskytovala školské vzdelanie, najmä chudobným, a to bolo veľkým prínosom pre írsku spoločnosť. K ovociu nových katolíckych škôl patril aj nárast povolaní: celé generácie misijných kňazov, bratov a sestier opúšťali svoju vlasť, aby slúžili na všetkých kontinentoch, najmä v anglicky hovoriacom svete. Zaslúžia si obdiv nielen pre svoju početnosť, ale aj pre silu viery a vytrvalosť ich pastoračného úsilia. Mnohé diecézy, osobitne v Afrike, Amerike a Austrálii, mali prospech z prítomnosti írskeho kléru a rehoľníkov, ktorí ohlasovali evanjelium a zakladali farnosti, školy a univerzity, kliniky a nemocnice, slúžiace tak katolíkom, ako aj spoločnosti všeobecne, s osobitným zreteľom na potreby chudobných.

Prakticky v každej írskej rodine bol niekto – syn alebo dcéra, strýko alebo teta –, kto venoval svoj život Cirkvi. Írske rodiny majú právom vo veľkej úcte a láske svojich drahých, ktorí obetovali svoje životy Kristovi, deliac sa o dar viery s inými a uvádzajúc svoju vieru do praxe v láskyplnej službe Bohu a blížnemu.

4. V posledných desaťročiach však Cirkev vo vašej krajine musela čeliť z hľadiska viery novým a ťažkým výzvam, ktoré vyplynuli z rýchlej transformácie a sekularizácie írskej spoločnosti. Prebehli veľmi rýchle spoločenské zmeny, ktoré boli často nepriateľské voči tradičnej oddanosti ľudu katolíckemu učeniu a hodnotám. Veľmi často sa sviatostná a náboženská prax, ktoré podporujú vieru a umožňujú jej rásť – ako napríklad časté pristupovanie k svätej spovedi, denná modlitba a každoročné duchovné cvičenia –, začali zanedbávať. V tomto období bola tiež podstatná tendencia – aj zo strany kňazov a rehoľníkov – preberať spôsoby zmýšľania a posudzovania svetských skutočností bez ich dostatočného vzťahu k evanjeliu. Program obnovy, ktorý navrhol Druhý vatikánsky koncil, bol často zle pochopený a vo svetle hlbokých spoločenských zmien, ktoré sa diali, nebolo vskutku ľahké posúdiť, ako ho čo najlepšie uskutočniť. Navyše tu bola aj dobre myslená, no predsa len chybná tendencia vyhnúť sa penálnemu postupu v prípade kánonicky iregulárnych situácií. V tomto všeobecnom kontexte sa musíme snažiť pochopiť tento znepokojujúci problém sexuálneho zneužívania detí, ktorý nemalou mierou prispel k oslabeniu viery a k strate úcty voči Cirkvi a jej učeniu.

Iba pri pozornom preskúmaní viacerých prvkov, ktoré prispeli k vzniku terajšej krízy, je možné stanoviť jasnú diagnózu jej príčin a nájsť účinné lieky. Medzi faktory, ktoré k nej prispeli môžeme zaiste zaradiť: neadekvátne postupy pri určovaní vhodnosti kandidátov na kňazstvo a rehoľný život; nedostatočnú ľudskú, morálnu, intelektuálnu a duchovnú formáciu v seminároch a noviciátoch; tendenciu v spoločnosti uprednostňovať klérus a iné autority i neprimeranú starosť o dobré meno Cirkvi a o vyhnutie sa pohoršeniu, ktoré mali za následok nedostatočnú aplikáciu platných kánonických trestov a tiež zanedbanie ochrany dôstojnosti každej osoby. Treba naliehavo konať s cieľom nápravy týchto skutočností, ktoré mali také tragické dôsledky pre život obetí a ich rodín a ktoré zatemnili svetlo evanjelia až do takej miery, ako to nedokázali ani stáročia prenasledovania.

5. Od svojho zvolenia na Petrov stolec som sa pri rôznych príležitostiach stretával s obeťami sexuálneho zneužívania a som pripravený robiť tak aj v budúcnosti. Posedel som si s nimi, vypočul ich príbehy, spoznal som ich utrpenie, modlil som sa s nimi a za nich. Už aj skôr v priebehu môjho pontifikátu pri príležitosti návštevy ad limina som v roku 2006 kvôli riešeniu tejto otázky z mojej strany požiadal biskupov Írska, aby „zistili pravdu o tom, čo sa stalo v minulosti, a aby urobili všetky kroky potrebné na zabránenie tomu, aby sa niečo podobné neopakovalo v budúcnosti,“ (Prejav k biskupom Írska, 28. októbra 2006).

Týmto listom by som chcel vyzvať vás všetkých, ako Boží ľud v Írsku, aby ste sa zamysleli nad ranami, ktoré utŕžilo Kristovo telo a nad často bolestnými prostriedkami, ktoré sú nevyhnutné na ich uzdravenie a tiež nad potrebou jednoty, lásky a vzájomnej pomoci v dlhom procese zotavovania a cirkevnej obnovy. Obraciam sa na vás so slovami, ktoré mi plynú zo srdca, a želal by som si hovoriť s každým z vás osobne, i s vami všetkými ako bratmi a sestrami v Pánovi.

6. Obetiam zneužívania a ich rodinám

Hrozne ste trpeli a mne je to skutočne veľmi ľúto. Viem, že nič nemôže vymazať zlo, ktoré ste podstúpili. Bola zradená vaša dôvera a potupená vaša dôstojnosť. Mnohí z vás zakúsili – ak ste boli dosť odvážni, aby ste prehovorili o tom, čo sa stalo –, že vás nikto nechcel vypočuť. Tí z vás, ktorí zažívali zneužívanie v inštitúciách s ubytovaním, pociťovali, že niet úniku z tohto trápenia. Je pochopiteľné, že teraz ťažko nachádzate spôsob, ako odpustiť a zmieriť sa s Cirkvou. V jej mene otvorene vyjadrujem zahanbenie a výčitku, ktorú všetci pociťujeme. Zároveň vás prosím, aby ste nestrácali nádej. Práve v spoločenstve Cirkvi totiž stretávame osobu Ježiša Krista, ktorý je sám obeťou nespravodlivosti a hriechu. Tak ako vy, aj on nesie rany svojho nespravodlivého utrpenia. On chápe hĺbku vašej bolesti a jej pretrvávajúci účinok na vaše životy a vzťahy s druhými, vrátane vášho vzťahu k Cirkvi. Viem, že pre niektorých z vás je ťažké čo i len vstúpiť do kostola po tom, čo sa vám stalo. Avšak rany samotného Krista premenené na spásonosné utrpenie, sú tými nástrojmi milostí, ktoré zlomili moc zla, a my sme znovuzrodení do života a nádeje. Pevne verím v ozdravnú moc jeho sebaobetujúcej sa lásky, ktorá prináša oslobodenie a prísľub nového začiatku aj v tých najtemnejších a najbeznádejnejších situáciách.

Obraciam sa na vás ako pastier starajúci sa o dobro všetkých Božích detí a pokorne vás prosím, aby ste sa zamysleli nad tým, čo som vám povedal. Modlím sa, aby ste cez priblíženie sa ku Kristovi a cez účasť na živote jeho Cirkvi – Cirkvi očistenej pokáním a obnovenej v pastoračnej láske – mohli objaviť nekonečnú Kristovu lásku ku každému z vás. Pevne dúfam, že takto budete schopní nájsť zmierenie, hlboké vnútorné uzdravenie a pokoj.

7. Kňazom a rehoľníkom, ktorí zneužívali deti

Zradili ste dôveru, ktorú do vás vkladali nevinní mladí ľudia a ich rodičia. Musíte sa z toho zodpovedať pred všemohúcim Bohom, ako aj pred riadne ustanovenými tribunálmi. Stratili ste úctu írskeho ľudu a uvrhli hanbu a potupu na vašich spolubratov. Tí z vás, ktorí sú kňazmi, potupili svätosť sviatosti posvätného stavu, v ktorej sa Kristus sprítomňuje v nás a v našich skutkoch. Spolu s nesmiernou škodou spôsobenou obetiam utrpela veľkú ujmu aj Cirkev a vnímanie kňazstva a rehoľného života vo verejnosti.

Naliehavo vás žiadam, aby ste si spytovali svedomie, prevzali zodpovednosť za viny, ktoré ste spáchali, a aby ste pokorne vyjadrili svoju ľútosť. Úprimné pokánie otvorí dvere Božiemu odpusteniu a milosti skutočnej nápravy. Obetujúc modlitby a pokánie za tých, proti ktorým ste sa previnili, sa musíte snažiť osobne zadosťučiniť za vaše skutky. Kristova spásonosná obeta má moc odpúšťať dokonca i tie najťažšie hriechy a vyťažiť dobro aj z toho najhroznejšieho zla. Zároveň si však Božia spravodlivosť vyžaduje, aby sme vydali počet zo svojich skutkov a nič neskrývali. Otvorene uznajte svoju vinu, podriaďte sa požiadavkám spravodlivosti, ale neprestaňte dúfať v Božie milosrdenstvo.

8. Rodičom

Boli ste hlboko otrasení, keď ste sa dozvedeli tieto hrozné veci, ktoré sa udiali v prostredí, ktoré malo byť pre všetkých to najbezpečnejšie. V dnešnom svete nie je jednoduché vybudovať domov a vychovať deti. Zasluhujú si rásť v bezpečí, milované a chránené, so silným pocitom vlastnej identity a hodnoty. Majú právo byť vychovávané k opravdivým morálnym hodnotám zakoreneným v dôstojnosti ľudskej osoby a inšpirované pravdou našej katolíckej viery, a tiež naučiť sa také spôsoby správanie a konania, ktoré ich privedú k zdravej sebaúcte a k trvalému šťastiu. Táto vznešená a náročná úloha je zverená v prvom rade vám, ich rodičom. Povzbudzujem vás, aby ste zaistili tú najlepšiu možnú starostlivosť deťom, či už doma alebo všeobecne v spoločnosti, zatiaľ čo Cirkev zo svojej strany pokračuje v uvádzaní do praxe opatrení prijatých v posledných rokoch, aby chránila mladých ľudí vo farnostiach i výchovno-vzdelávacích inštitúciách. Buďte si istí, že pokým vy nesiete svoju rozhodujúcu zodpovednosť, ja stojím pri vás a ponúkam vám pomoc svojimi modlitbami.

9. Írskym deťom a mladým ľuďom

Osobitne vám chcem ponúknuť slová povzbudenia. Vaša skúsenosť s Cirkvou je veľmi odlišná od skúsenosti vašich rodičov a starých rodičov. Svet sa veľmi zmenil odvtedy, čo boli oni vo vašom veku. Napriek tomu všetci, každá generácia, je povolaná na to, aby prešla tou istou cestou života, nech sú už jej podmienky akékoľvek. Všetci sme pohoršení hriechmi a pádmi niektorých členov Cirkvi, osobitne tých, ktorí boli zvlášť vybraní, aby viedli mladých a slúžili im. No práve v Cirkvi nájdete Ježiša Krista, ktorý je ten istý včera i dnes a naveky (porov. Hebr 13, 8). On vás miluje a sám seba obetoval za vás na kríži. Usilujte sa o osobný vzťah s ním v spoločenstve jeho Cirkvi, pretože on nikdy nezradí vašu dôveru! Iba on môže uspokojiť vaše najhlbšie očakávania a dať vašim životom ich plný význam, zamerajúc ich na službu druhým. Majte oči upreté na Ježiša a jeho dobrotu a chráňte vo svojom srdci plameň viery. Spolieham sa na to, že s vašimi katolíckymi druhmi v Írsku budete vernými učeníkmi nášho Pána a prispejete svojím – takým dôležitým nadšením a idealizmom k rekonštrukcii a obnove našej milovanej Cirkvi.

10. Kňazom a rehoľníkom Írska

Všetci trpíme v dôsledku hriechov našich spolubratov, ktorí zradili posvätnú dôveru alebo ktorí nepostupovali správne a zodpovedne v prípade obvinení zo zneužívania. Vzhľadom na hnev a rozhorčenie, ktoré to vyvolalo nielen medzi veriacimi laikmi, ale aj medzi vami a vo vašich rehoľných komunitách, sa mnohí z vás cítia osobne znechutení a opustení. Uvedomujem si tiež, že v očiach niektorých sa javíte v dôsledku vzájomného prepojenia ako vinní, a hľadia na vás, akoby ste boli istým spôsobom zodpovední za chyby druhých. V tomto bolestnom čase chcem s uznaním vyzdvihnúť, že ste sa zasvätili kňazstvu, rehoľnému životu a apoštolátu, a povzbudzujem vás, aby ste znovu potvrdili svoju vieru v Krista, svoju lásku k jeho Cirkvi a dôveru v evanjeliové prisľúbenie spásy, odpustenia a vnútornej obnovy. Takto všetkým ukážete, že tam, kde sa rozmnožil hriech, rozhojnila sa milosť (porov. Rim 5, 20).

Viem, že mnohí z vás sú sklamaní, zmätení a nahnevaní pre spôsob, ako k týmto veciam pristupovali niektorí vaši predstavení. Napriek tomu je dôležité, aby ste úzko spolupracovali so zodpovednými autoritami a aby ste pomohli zaistiť prijatie takých opatrení, ktoré budú odpovedať na vzniknutú krízu skutočne podľa evanjelia, správne a účinne. Predovšetkým vás povzbudzujem, aby ste sa stávali čoraz jednoznačnejšie mužmi a ženami modlitby, ktorí odvážne nasledujú cestu obrátenia, očistenia a zmierenia. Takto bude môcť Cirkev v Írsku čerpať nový život a vitalitu z vášho svedectva o Pánovej spásonosnej moci prejavujúcej sa vo vašom živote.

11. Mojim bratom biskupom

Nemožno popierať, že niektorí z vás a z vašich predchodcov – niekedy veľmi vážne – zanedbali aplikovanie už dávno kodifikovaných noriem kánonického práva ohľadne trestného činu zneužívania detí. V reakcii na tieto obvinenia došlo k vážnym chybám. Viem, že bolo ťažké obsiahnuť šírku a komplexnosť tohto problému, získať dôveryhodné informácie a prijať správne rozhodnutia vo svetle protichodných rád odborníkov. Napriek tomu treba priznať, že pri posudzovaní sa urobili závažné chyby a že sa prejavili nedostatky v riadení. Všetko toto vážne podkopalo vašu dôveryhodnosť a pôsobenie. Oceňujem úsilie, ktoré ste podnikli s cieľom napraviť chyby z minulosti a zaistiť, aby sa v budúcnosti neopakovali. No okrem toho, že budete pri riešení prípadov zneužívania maloletých plne uvádzať do praxe normy kánonického práva, treba naďalej spolupracovať s občianskymi autoritami v oblasti ich kompetencií. Je zrejmé, že to isté platí aj pre rehoľných predstavených. Aj oni sa zúčastnili na nedávnych diskusiách tu v Ríme, s cieľom stanoviť jasný a koherentný prístup k riešeniu týchto záležitostí. Je naliehavo potrebné, aby sa v Írsku cirkevné normy na ochranu detí neustále revidovali a aktualizovali, a aby sa naplno a nestranne aplikovali v súlade s kánonickým právom.

Iba rozhodné konanie, vedené celkom čestne a transparentne, bude môcť obnoviť rešpekt a náklonnosť Írov voči Cirkvi, ktorej sme zasvätili svoj život. To však musí vychádzať v prvom rade z vášho vlastného sebaskúmania, vnútorného očistenia a duchovného obnovenia. Írsky ľud oprávnene očakáva, že budete Božími mužmi, že budete svätí, budete žiť jednoducho a denne sa usilovať o osobné obrátenie. Pre nich, ako povedal sv. Augustín, ste biskupmi; hoci s nimi ste povolaní byť Kristovými nasledovníkmi (porov. Sermon 340, 1). Preto vás vyzývam, aby ste si obnovili svoj zmysel pre zodpovednosť pred Bohom, aby ste rástli v solidarite s vaším ľudom a hlbšie prežívali svoju pastoračnú zodpovednosť za všetkých členov vášho stáda. Osobitne buďte pozorní, pokiaľ ide o duchovný a morálny život každého z vašich kňazov. Buďte príkladom svojím vlastným životom, buďte im nablízku, načúvajte ich starostiam, ponúknite im povzbudenie v tomto ťažkom čase a živte plameň ich lásky ku Kristovi a ich úsilie v službe bratom a sestrám.

Aj laikov musíte povzbudzovať, aby prevzali svoj podiel na živote Cirkvi. Dozrite na ich formáciu, aby vedeli jasne a presvedčivo obhájiť evanjelium v modernej spoločnosti (porov. 1 Pt 3, 15) a aby naplno spolupracovali na živote a poslaní Cirkvi. To aj vám pomôže, aby ste sa opäť stali vierohodnými vodcami a svedkami o Kristovej spásonosnej pravde.

12. Všetkým veriacim Írska

Skúsenosť s Cirkvou, ktorú mladý človek nadobudne, by mala vždy prinášať ovocie osobného a povzbudzujúceho stretnutia s Ježišom Kristom v rámci milujúceho a sýtiaceho spoločenstva. V takomto prostredí je nutné mladých ľudí povzbudzovať, aby rástli do plnej ľudskej a duchovnej veľkosti, aby túžili po vysokých ideáloch svätosti, lásky a pravdy a čerpali inšpiráciu z bohatstva veľkej náboženskej a kultúrnej tradície. V našej čoraz väčšmi sekularizovanej spoločnosti, v ktorej aj my kresťania často považujeme za ťažké hovoriť o transcendentnom rozmere nášho života, potrebujeme nájsť nové spôsoby, ako odovzdávať mladým krásu a bohatstvo priateľstva s Ježišom Kristom v spoločenstve jeho Cirkvi. Ak chceme čeliť súčasnej kríze, sú dôležité opatrenia, ktoré majú pomôcť správne reagovať na jednotlivé zločiny, no predsa nie sú samy osebe dostatočné: potrebná je nová vízia, ktorá podnieti dnešnú i budúce generácie, aby si chránili dar našej spoločnej viery. Keď pôjdete po ceste vyznačenej evanjeliom, budete dodržiavať prikázania a svoj život čoraz viac pripodobňovať vzoru Ježiša Krista, nadobudnete skúsenosť hlbokej obnovy, ktorá je dnes naliehavo potrebná. Všetkých vás povzbudzujem k tomu, aby ste na tejto ceste vytrvali.

13. Drahí bratia a sestry v Kristovi, s hlbokou starosťou o vás všetkých v tomto bolestnom čase, keď sa tak jasne odhalila krehkosť človeka, som vám chcel ponúknuť slová povzbudenia a podpory. Dúfam, že ich prijmete ako znak mojej duchovnej blízkosti a mojej dôvery vo vašu schopnosť odpovedať na dnešné aktuálne výzvy tým, že zo vznešených tradícií Írska verného evanjeliu budete čerpať novú inšpiráciu a silu, vytrvalosť vo viere a odhodlanosť pri dosahovaní svätosti. V solidarite s vami všetkými sa neprestajne modlím, aby rany, ktoré postihli toľkých jednotlivcov a rodiny, mohli byť Božou milosťou uzdravené a aby Cirkev v Írsku mohla zažiť obdobie znovuzrodenia a duchovnej obnovy.

14. Chcel by som vám predložiť niekoľko konkrétnych iniciatív, ako reagovať na túto situáciu.

Na záver svojho stretnutia s írskymi biskupmi som si želal, aby sa tohoročné Pôstne obdobie chápalo ako čas modlitby za vyliatie Božieho milosrdenstva a darov svätosti a sily Ducha Svätého na Cirkev vo vašej krajine. Teraz vás všetkých pozývam, aby ste svoje piatkové pokánie po dobu jedného roka – odteraz až do Veľkej noci 2011 – obetovali na tento úmysel. Prosím vás, aby ste svoj pôst, modlitbu, čítanie Svätého písma a vaše skutky milosrdenstva obetovali za získanie milosti uzdravenia a obnovy pre Cirkev v Írsku. Povzbudzujem vás, aby ste znovu objavili sviatosť zmierenia a častejšie čerpali z jej milosti premieňajúcu silu.

Osobitnú pozornosť treba venovať eucharistickej adorácii a v každej diecéze by mali byť kostoly alebo kaplnky špeciálne vyhradené na tento účel. Želám si, aby farnosti, semináre, rehoľné domy a kláštory stanovili istý čas na eucharistickú adoráciu, aby sa tak všetci mohli na nej podieľať. Vrúcnou modlitbou pred reálne prítomným Pánom môžete vykonať náhradu za hriechy zneužívania, ktoré napáchali toľké škody, a zároveň vyprosiť milosť novej sily a hlbšieho zmyslu pre svoje poslanie zo strany biskupov, kňazov, rehoľníkov i veriacich.

Som presvedčený, že tento program povedie k obrode Cirkvi v Írsku v plnosti samej Božej pravdy, pretože pravda nás oslobodí (porov. Jn 8, 32).

Po konzultáciách a modlitbe ohľadom tohto problému som sa napokon rozhodol, že ohlásim svoju návštevu v niektorých írskych diecézach, ako aj v seminároch a rehoľných kongregáciách. Návšteva bude mať za cieľ pomôcť miestnej Cirkvi na jej ceste obnovy a jej termín bude stanovený v spolupráci s kompetentnými úradmi rímskej kúrie a Írskej biskupskej konferencie. Podrobnosti budú uverejnené vo vhodnom čase.

Navrhujem tiež, aby sa na národnej úrovni konali misie pre všetkých biskupov, kňazov a rehoľníkov. Dúfam, že čerpajúc od erudovaných kazateľov a organizátorov duchovných cvičení, či už z Írska alebo odinakiaľ, a študujúc koncilové dokumenty, liturgické obrady vysviacky i rehoľných sľubov, a tiež nedávne pápežské učenie, dospejete k hlbšiemu oceneniu vášho povolania, aby ste tak odhalili korene vašej viery v Ježiša Krista a hojne pili z tých prameňov živej vody, ktoré sa vám ponúkajú prostredníctvom jeho Cirkvi.

V tomto Roku kňazov vám zvlášť odporúčam do pozornosti postavu sv. Jána M. Vianneya, ktorý tak hlboko chápal tajomstvo kňazstva. „Kňaz,“ píše, „má kľúče od nebeských pokladov: on otvára bránu, on je hospodárom dobrého Boha, správcom jeho dobier“. Arský farár dobre pochopil, ako veľmi je požehnané spoločenstvo, keď mu slúži dobrý a svätý farár: „Dobrý pastier, pastier podľa Ježišovho Srdca, je najväčším pokladom, ktorý dobrý Pán môže dať nejakej farnosti a je jedným z najcennejších darov Božieho milosrdenstva“. Na príhovor sv. Jána M. Vianneya nech kňazstvo v Írsku znovu ožije a nech celá Cirkev v Írsku vzrastá v úcte voči veľkému daru sviatostného kňazstva.

Využívam túto príležitosť, aby som už teraz poďakoval všetkým, ktorí sa zapoja do organizovania apoštolskej návštevy a misie, ako aj mnohým mužom a ženám, ktorí sa v celom Írsku už teraz usilujú o bezpečnosť detí v cirkevnom prostredí. Odkedy bola naplno pochopená závažnosť a rozsah problému sexuálneho zneužívania detí v katolíckych inštitúciách, Cirkev v mnohých regiónoch sveta vyvinula veľké úsilie, aby tomuto problému čelila a napravila ho. Hoci sa treba naďalej zo všetkých síl usilovať o zlepšenie a aktualizovanie už existujúcich opatrení, povzbudzuje ma skutočnosť, že v súčasnosti platné ochranné postupy, ktoré si osvojili miestne cirkvi, sú považované v niektorých častiach sveta za vzor, ktorý nasledujú aj iné inštitúcie.

Rád by som tento list zakončil osobitnou Modlitbou za Cirkev v Írsku, ktorú vám posielam so starostlivosťou otca o svoje deti a s pohnutím kresťana, ktorý je tak ako vy pohoršený a zranený tým, čo sa udialo v našej milovanej Cirkvi. Pokým sa túto modlitbu budete modliť vo vašich rodinách, farnostiach a spoločenstvách, nech vás Blahoslavená Panna Mária chráni a sprevádza po ceste, ktorá vedie k čo najužšiemu spoločenstvu s jej ukrižovaným a vzkrieseným Synom. S veľkou láskou a pevnou dôverou v Božie prisľúbenia udeľujem vám všetkým zo srdca svoje apoštolské požehnanie ako znak sily a pokoja v Pánovi.

Vo Vatikáne 19. marca 2010, na slávnosť sv. Jozefa

BENEDIKT XVI.

Modlitba za Cirkev v Írsku

Bože našich otcov,

obnov nás vo viere, ktorá je pre nás životom a spásou,

v nádeji, ktorá prisľubuje odpustenie a vnútornú obnovu,

v láske, ktorá očisťuje a otvára naše srdcia,

aby sme milovali teba, a v tebe všetkých svojich bratov a sestry.

Pane Ježišu Kriste,

nech Cirkev v Írsku obnoví svoje tisícročné úsilie

vo výchove našich mladých na ceste pravdy,

dobroty, svätosti a veľkodušnej služby spoločnosti.

Duch Svätý, utešiteľ, obhajca a sprievodca,

nech vzbudí novú jar svätosti a apoštolskej horlivosti

pre Cirkev v Írsku.

Nech náš smútok a naše slzy,

naše úprimné úsilie o napravenie škôd z minulosti

a naše pevné predsavzatie polepšiť sa

prinesie hojné ovocie milosti

na prehĺbenie viery

v našich rodinách, farnostiach, školách a spoločenstvách,

na duchovný pokrok írskej spoločnosti

a na vzrast lásky, spravodlivosti, radosti a pokoja v celej ľudskej rodine.

Tebe, trojjediný Bože,

s plnou dôverou v láskyplnú ochranu Panny Márie,

Kráľovnej Írska, našej Matky,

a svätého Patrika, svätej Brigity i všetkých svätých,

zverujeme seba samých, svoje deti

a potreby Cirkvi v Írsku.

Amen.

( TK KBS, sp; pz ) 20100325026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]