Vatikán (21. marca, RV) – Aj dnes napoludnie Námestie sv. Petra vo Vatikáne ožilo prítomnosťou veriacich, ktorí sa na námestie Svätého Petra dostali i napriek komplikáciám v doprave. Časť ulice Via della Conciliazione bola totiž uzavretá kvôli Rímskemu maratónu, ktorý sa už pravidelne koná v tomto období. Svätý Otec sa pred modlitbou Anjel Pána prihovoril veriacim z okna svojej pracovne:Drahí bratia a sestry!
Je tu Piata pôstna nedeľa, v ktorej nám liturgické texty tohto roku ponúkajú evanjeliový príbeh o Ježišovi, ktorý zachraňuje cudzoložnú ženu pred odsúdením na smrť (Jn 8,1-11). Zatiaľ čo Ježiš vyučuje v chráme, zákonníci a farizeji privádzajú k nemu ženu prichytenú pri cudzoložstve, pre ktorú Mojžišov zákon nariaďuje ukameňovanie. Títo muži žiadajú od Ježiša, aby odsúdil hriešnicu, čím ho chcú „podrobiť skúške“ a prinútiť ho, aby urobil chybný krok. Scéna začína byť veľmi dramatická: od Ježišových slov závisí nielen život tejto osoby, ale i jeho vlastný život. Pokryteckí žalobcovia totiž predstierajú, že mu zverili súd, zatiaľ čo v skutočnosti je to práve On, ktorého chcú obviniť a odsúdiť. Ježiš je však „plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14). On vie, čo je v srdci každého človeka, chce odsúdiť hriech, ale zachrániť hriešnika, preto odkrýva pokrytectvo. Svätý Ján evanjelista zdôrazňuje jednu zvláštnosť: kým žalobcovia na Ježiša naliehajú, on sa skláňa a prstom píše po zemi. Svätý Augustín poznamenáva, že toto gesto predstavuje Krista ako božského Zákonodarcu. Boh totiž píše zákon svojim prstom na kamenné tabule (porov. Kom. k evanjeliu podľa Jána, 33,5). Ježiš je teda zákonodarcom, zosobnenou Spravodlivosťou. A aký je jeho rozsudok? „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ Tieto slová sú plné odzbrojujúcej sily pravdy, ktorá búra múr pretvárky a otvára svedomie pre väčšiu spravodlivosť, spravodlivosť lásky, v ktorej spočíva naplnenie každého príkazu (porov. Rim 13,8-10). Je to spravodlivosť, ktorá zachránila aj Šavla z Tarzu premeniac ho na sv. Pavla (porov. Flp 3,8-14).
Keď žalobcovia „počnúc staršími, jeden po druhom odchádzali“, Ježiš odpustiac žene jej hriech, uvádza ju do nového života orientovaného k dobru: „Ani ja ťa neodsudzujem; choď a odteraz už viac nehreš!“ Je to tá istá milosť, ktorá privedie apoštola k tomu, aby povedal: „Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi“ (Flp 3,14). Boh nám praje iba dobro a život; stará sa o zdravie našej duše prostredníctvom svojich služobníkov, oslobodzujúc nás od zla vo sviatosti zmierenia, aby nikto nebol zavrhnutý, ale všetci sa istým spôsobom obrátili. V tomto Roku kňazov chcem povzbudiť pastierov, aby napodobňovali svätého farára z Arsu v službe sviatostného odpustenia, aby veriaci znovu objavili jeho význam a krásu a boli uzdravení milosrdnou láskou Boha, ktorý „ide tak ďaleko, že dobrovoľné zabúda na hriech, len aby nám odpustil“ (List na začiatku Roka kňazov).
Drahí priatelia, učme sa od Pána Ježiša nesúdiť a neodsudzovať blížneho. Učme sa byť zásadoví voči hriechu - začínajúc od seba! - a byť trpezliví k ľuďom. Nech nám v tom pomáha Božia Matka, ktorá zbavená akejkoľvek viny je sprostredkovateľkou milosti pre každého ľutujúceho hriešnika.
Preložil Peter Dufka
