Vatikán (26. januára, RV) - Druhé vešpery zo sviatku Obrátenia svätého Pavla, ktorým v Bazilike sv. Pavla za hradbami predsedal dnes o 17.30 hod. pápež Benedikt XVI., boli slávnostným ukončením tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Svätý Otec v príhovore pozdravil všetkých prítomných, osobitne kardinála Waltera Kaspera, predsedu Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, arcikňaza baziliky Mons. Francesca Monterisiho, opáta miestnej benediktínskej komunity Edmunda Povera, ako aj prítomných kardinálov, biskupov a všetkých predstaviteľov cirkví a cirkevných komunít. Po úvodnom privítaní adresoval prítomným nasledujúce slová:„Neprešlo veľa mesiacov odvtedy, ako sa skončil Rok venovaný svätému Pavlovi, ktorý nám poskytol možnosť dôsledne sa zamyslieť nad jeho poslaním ako ohlasovateľa evanjelia a - ako nám pripomenula téma Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov „Vy ste toho svedkami“ – aj nad naším povolaním byť misionármi evanjelia.“
I keď si Pavol uchovával živú a silnú spomienku na vlastnú minulosť prenasledovateľa kresťanov, neváha nazývať sa apoštolom. Dôvodom takého titulu je pre neho stretnutie so Vzkrieseným na ceste do Damasku, ktoré je aj začiatkom neúnavnej misionárskej aktivity, v ktorej bude vynakladať všetku svoju energiu, aby celému ľudstvu ohlasoval toho Krista, ktorého osobne stretol. Takto sa Pavol, prenasledovateľ Cirkvi, sám stane obeťou prenasledovania pre evanjelium, v ktorom vydáva svedectvo:
„Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali… často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch v zime a nahote. A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?“ (2Kor 11, 24-25.26-28)
Pavlovo svedectvo dosiahne vrchol v mučeníctve, nie ďaleko odtiaľto, zloží skúšku svojej viery v Krista, ktorý premohol smrť. Dynamika, prítomná v Pavlovej skúsenosti, je podľa slov Benedikta XVI. tá istá, akú nachádzame na stránke evanjelia o emauzských učeníkoch. Potom, ako spoznali vzkrieseného Pána, sa vrátili do Jeruzalema a našli tam Jedenástich zhromaždených spolu s ostatnými. Zjaví sa im vzkriesený Kristus, povzbudí ich, zvíťazí nad ich strachom, ich pochybnosťami, nechá sa nimi pozvať a otvorí ich srdce pre chápanie Písem, pripomenúc im všetko, čo sa malo stať a čo bude tvoriť základné jadro kresťanskej zvesti:
„Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“
Toto sú udalosti, o ktorých vydali svedectvo predovšetkým učeníci prvej hodiny a následne veriaci v Krista všetkých čias a na ktoromkoľvek mieste, povedal Svätý Otec. Je však dôležité zdôrazniť, že toto presvedčenie - ako vtedy, tak aj dnes - sa rodí zo stretnutia so Vzkrieseným, živí sa trvalým vzťahom s Ním a hlbokou láskou k Nemu. Úsilie o jednotu kresťanov nie je úlohou len niektorých, ani nejakou vedľajšou aktivitou života Cirkvi. Každý je povolaný dať svoj príspevok, aby boli urobené kroky, ktoré povedú k plnej jednote medzi všetkými učeníkmi Krista, bez opomenutia toho, že ona je predovšetkým darom Boha, o ktorý máme stále prosiť.
„Totiž sila, ktorá podnecuje jednotu a misijné poslanie, vyviera z plodného a strhujúceho stretnutia so Vzkrieseným, ku akému došlo v prípade sv. Pavla na ceste do Damasku a v prípade Jedenástich a ostatných učeníkov zhromaždených v Jeruzaleme. Nech Panna Mária, Matka Cirkvi povie áno, aby čo najskôr bola naplnená túžba jej Syna: „Aby všetci boli jedno…aby svet uveril”. ( Jn 17,21)
