Pastiersky list bratislavského arcibiskupa-metropolitu Stanislava Zvolenského na Nový rok, 1. januára 2010:Drahí bratia a sestry,
na Nový rok vstupujeme do roka, ktorým sa završuje prvé desaťročie dvadsiateho prvého storočia a vlastne aj prvé desaťročie tretieho milénia. Pred niekoľkými týždňami sme si pripomínali dvadsať rokov od pádu železnej opony, dnešný deň si pripomíname dvadsať rokov od prvého slobodného Nového roka. November roka 1989 bol totiž len bodom zlomu, ktorý otvoril náročný a dlhodobý proces precitania do slobody. Veľmi sme si želali, želáme si a usilujeme sa o to, aby to bola skutočná sloboda, teda hľadanie skutočnej pravdy, na ktorej pravá sloboda spočíva a z ktorej pravá sloboda vyrastá. Je zrejmé, že pravá sloboda nie je bolestne svojvoľná nadvláda schopných, nadaných a bohatých. Ale skutočne pravá sloboda, čo otvára možnosti pre realizáciu skutočnej ľudskej dôstojnosti, a to predovšetkým konaním dobra.
Keď náš pohľad obrátime na dôležité udalosti spoločenského života, môžeme si uvedomiť, že aj minulý rok, ktorý sme práve skončili, a aj tento rok, ktorý sme práve začali, sa uskutočnili a uskutočnia voľby. Schopnosť voliť je tiež výrazom ľudskej dôstojnosti, voliť nielen jednorázovo politicky, ale konať aj základnú životnú voľbu, z ktorej vyrastajú všetky ostatné rozhodovania. Pamätáme si, že v prelomovom období roku 1989 sme si s nadšením zvolili, ba „sľúbili lásku“. Možno sú dnes mnohí veľmi sklamaní, ako málo sa podarilo naplniť tento ideál. Ale takto formulovaná túžba, vlastne voľba, zostáva správna napriek všetkým sklamaniam a preto máme nádej, ktorú nechceme a nesmieme stratiť. Po dvadsiatich rokoch si s ľútosťou uvedomujeme, že keď sme sa učili využívať slobodu, došlo žiaľ aj k jej nesprávnemu využitiu. Využitiu, ktorému sa dodnes učíme. V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť myšlienku, ktorú nám zanechal súčasný Svätý Otec Benedikt XVI., vtedy ešte kardinál Jozef Ratzinger: keď v roku 1992 navštívil Slovensko, na tlačovej konferencii výstižne poznamenal, že ani demokracia nie je chránená od omylov, ba dokonca môže samu seba zničiť.
Prvé dni Nového roka nám pripomínajú, ako plynie čas a my s jeho plynutím dostávame šancu pokračovať na ceste duchovného rastu. Náš duchovný rast je podmienený aj konfrontáciou s otázkami rešpektu voči náboženským právam veriacich. Tieto otázky sú dôsledkom celoeurópskych rozhodnutí, ktoré sú okrem iného zhrnuté aj v „Lisabonskej zmluve“. Jedno z rozhodnutí, ktoré má ambíciu vplývať na život vo všetkých krajinách Európy, je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o náboženských symboloch. Diskusie o krížoch nás zasa vedú k zamysleniu, akú kultúrnu, spoločenskú a predovšetkým duchovnú hodnotu pre nás znamená tento symbol Božej lásky.
Je dobrou správou, že u nás poslanci veľkou väčšinou hlasovali za rešpekt voči symbolu kríža, ktorého odstraňovanie "je v rozpore s kultúrnym dedičstvom a kresťanskou históriou Európy". Takéto hlasovanie vzbudzuje nádej, že by s rovnakou väčšinou mohli byť odhlasované aj rozhodnutia ohľadom rodinného spoločenstva muža a ženy a ochrany života. V súvislosti s úvahami o hodnote symbolu kríža je vhodné spomenúť si na hlboký náboženský zmysel kríža, čo môžeme vyjadriť slovami božieho služobníka Jána Pavla II., ktorý Kristov kríž definuje ako neodmysliteľné „východisko pre spásu sveta“, neodmysliteľný „prameň života večného“ (Salvifici Doloris, č. 18). Kríž teda nie je len čisto teologický pojem, nie je ani len námetom meditácie - kríž je každodenná realita, často rovnako bolestná ako neviditeľná.
Hoci na Nový rok zvykneme uvažovať skôr o tom, čo príde, rád by som s vďačnosťou pripomenul, čo sme prežili v uplynulom období. Nedávno vyhlásená prvá celodiecézna svätomartinská zbierka, ale aj iné zbierky preukazujú, drahí bratia a sestry, vašu štedrosť a veľkorysosť. Ďakujem vám za vašu ochotu deliť sa, lebo je radostným znakom veľkej duchovnej sily a vnímavosti napriek tomu, že sme zasiahnutí finančnou a hospodárskou krízou. Rozhodnutie deliť sa je ušľachtilým prejavom ľudskej slobody, ku ktorej človeka volá sám Boh, aby sme sa delili nielen s majetkom, ale aj s talentom, časom, tvorivosťou, radami.
Želám Vám požehnaný Nový rok, aby bol pre nás všetkých rokom upevnenia našej kresťanskej katolíckej totožnosti a rokom radosti z nej. Želám Vám, drahí bratia a sestry, mnoho radosti a hojnosti božieho požehnania, mnoho radosti z darov, ktorými aj počas tohto roku vy potešíte iných i ktorými potešia vás. Želám Vám aj radosť najväčšiu - z narodeného dieťaťa, ktoré prinieslo pravý pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.
+Stanislav Zvolenský
Bratislavský arcibiskup-metropolita
