Príhovor kardinála Jána Chryzostoma Korca na vedeckej konferencii "Slovensko a odkaz novembra 1989", ktorá sa uskutočnila 13. novembra v Bratislave:Kresťanské hodnoty v ponovembrovom vývoji Slovenska
"Človek, a len človek, sa objavil vo svete ako úplná novosť zeme i vesmíru. Bol od prvej chvíle novosťou ako homo faber, homo artis a homo religiosus, ako remeselník, umelec a ako človek náboženský. Zanechal po sebe nástroje, krásne kresby zvierat a ľudí v jaskyniach a zanechal stopy viery v duchovno v sebe i nad sebou v maľbách symbolov a najmä dôstojným pochovávaním svojich blízkych napríklad v hroboch na ružiach. Objavené nástroje, zachované kresby a náboženské stopy sú najstaršie identifikačné znaky človeka. A len človeka. Pretrvávajú v týchto troch podobách popri iných znakoch dodnes.
Všetky tieto znaky majú hlboké korene v podstate človeka a vyjadrujú jeho zameranie na Nekonečno. V poznaní, chcení, v tvorbe, i v túžbach a láske. Svedčia o tom celé dejiny ľudského hĺbania, vied, tvorba civilizácie a kultúry, čo všetko je stále otvorené do Nekonečna, najvýraznejšie v náboženstve. Kresťanstvo vnieslo zvlášť do náboženského chápania života ľudí, často tápajúcich, neslýchané svetlo, neslýchanú pravdu a silu. Stalo sa tak cez náboženské dejiny Izraela, cez jeho prorokov, cez jeho vieru, modlitby a očakávania. To všetko vyvrcholilo v evanjeliu Ježiša Krista, ktorý je Svetlom sveta a svieti už stáročia po celej zemi, aj v polotme dnešných zmätených názorov na život. Na našom Slovensku je kresťanstvo Svetlom už viac než tisíc rokov. Hovorí nám rečou najtajomnejšej knihy sveta Biblie, že ako ľudia sme „na Boží obraz a podobu.“
Do novembra 1989 sa vo verejnom živote u nás o týchto veciach nehovorilo, a keď, tak len negatívne. Chýbala nám sloboda – sloboda myslenia, vyjadrovania a konania. Nesloboda bola potláčaním ľudskosti umlčiavaním ľudského ducha. Tým nesloboda ničila nielen jednotlivcov, ale i národ. Preto sme sa do Novembra za slobodu tak vytrvalo a s veľkými obetami zasadzovali a po Novembri sme slobodu tak nadšene vítali. Základnou kresťanskou hodnotou, získanou v Novembri bola sloboda Cirkvi, katolíckej i evanjelickej. Znova sa otvárali zrušené kňazské semináre, obnovovali sa rehole saleziánov, jezuitov a ďalších. Ožívali cirkevné školy, organizácie detí, mládeže, rodín, inštitúcie vedcov, umelcov a národnej kultúry, či organizácia Charity a diakonie. Všetko sa prebúdzalo. To isté sa dialo v celom občianskom živote.
Po uzatvorení mnohých ponovembrových politických rokovaní Slovensko o nejaký čas v Národnej rade veľkou prevahou poslancov roku 1992 odhlasovalo svoju zvrchovanosť, s tou istou prevahou prijalo novú Ústavu a po nej samostatnú Slovenskú republiku. Slávnostnej preambule Ústavy naša slovenská pamäť vnukla aj slová: „My, národ slovenský, v zmysle cyrilometodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...“ Tu ožili v nás polozabudnuté osobnosti ako Pribina, Rastislav, Svätopluk, sv. Cyril a Metod i Gorazd a s nimi monumentálny kultúrny čin prekladu celej Biblie do obdivuhodnej staroslovienčiny, ktorá sa stala v 9. storočí neuveriteľne štvrtým liturgickým jazykom vtedajšieho sveta.
Preambula Ústavy nám pripomenula aj Metodove štátotvorné texty „Napomenutia vladárom“ či „Zákon súdny ľuďom“, a celú ďalšiu tisícročnú kresťanskú tradíciu slovenského národa. Pripomenula nám naše chrámy, kresťanské školy až po Akadémiu Istropolitanu a Trnavskú univerzitu, ale i osobnosti Bernoláka, Hollého, Štúra, Hurbana, Moyzesa a Kuzmányho a ďalších. Našim štátnym znakom sa stal dvojkríž ako tisícročný symbol a identifikačný znak slovenského národa.
V Slovenskej republike sme potom oživili ďalšie kresťanské hodnoty: Základnú úctu k človekovi a k jeho právam už pred narodením. V náboženskej výchove v školách sme uznali význam Desatora a dobrej výchovy detí. Manželstvo a rodinu sme prijali ako prirodzený zväzok muža a ženy, ako základ rodiny, národa i štátu. A zakotvili sme to v Ústave Slovenskej republiky a neskôr aj do základnej zmluvy s Vatikánom a ostatnými cirkvami. Všetky tieto princípy aj chránime.
Uvedomujeme si, že aj morálka Desatora vznikla z vnútorných podstatných potrieb človeka a je posvätená kresťanstvom. Ktorý otec rodiny by chcel, aby mu nejaký zloduch znásilnil 16-ročnú dcéru? A ktorá matka by si želala, aby jej nejaký zločinec zavraždil syna? To by bolo zvrátené. Uznávame, že všetci ľudia sú pod vládou morálneho poriadku. To vyjadruje aj Charta ľudských práv OSN a naše zákony.
Aj príkaz Desatora o práve každého človeka na česť zaväzuje nás z podstaty všetkých. Ak sa niektorí verejne pôsobiaci činitelia dnes nazdávajú, že môžu priam pošliapať česť názorového protivníka v tlači, televízii, či v iných prejavoch, hovoríme: Nemôžu a nesmú! Keď to robia, previňujú sa a vzbudzujú tým v občanoch priam odpor. Aj zlodej si myslí, že môže kradnúť. Nemôže! Človek ako človek je pod vládou morálneho poriadku. Nežije v džungli a nie je šelma. To je aj kresťanské presvedčenie, ktoré prijímame.
Z úcty k morálnemu poriadku naši zodpovední činitelia neprijali nedávno návrh zákona o tzv. národnom sexuálnom zdraví, ktorý mal vnášať voľnosť a antikoncepciu už do našich škôl, namiesto výchovy k zodpovednému rodičovstvu. Po pozitívnom zákone o poučení ženy pred rozhodnutím o potrate chce teraz niekto zas uzákoniť, že rodičia nemajú právo vyjadriť sa k prípadnému potratu svojej 16-ročnej dcéry. Ide iste o zložitú vec. Ale možno sa vážne pýtať: Keby pri danej operácii došlo potom k nešťastiu, budú mať títo rodičia právo pochovať si nedospelú dcéru, ktorá by zomrela pri potrate? Alebo ju pochová lekár? Stali sa už také nešťastia! Je potrebné rešpektovať zdravé ľudské a kresťanské zásady a zachovať ich.
Máme aj iné problémy, ba i deficity. Musíme ich riešiť v súdnictve, v spravovaní štátnych financií, v podpore zdravej kultúry Slovenska, a to aj ochranou detí pred agresivitou niektorých televíznych programov či internetu. Máme na to všetko zodpovedné inštitúcie. Ďalej dnes hľadáme stratené slovenské obetavé vlastenectvo. Kam sa podelo? Naprávame úporne svedomia, ktoré boli spustošené a sú ďalej rozleptávané novým nezodpovedným relativizmom. November 89 nám priniesol aj vlnu nadšenia pre súkromné vlastníctvo a u niektorých ľudí priam nekritický obdiv kapitalizmu. No mnohí ľudia o nejaký čas pochopili, že súkromné podnikanie má nielen podobu tvorivej iniciatívy a zdravého dynamizmu v národe, ale môže u niektorých nadobudnúť aj správanie žralokov. Správanie veľkých finančných kruhov v USA a inde, uvrhlo v našom čase celý svet do neslýchanej hospodárskej krízy.
Štáty reagovali na to nevyhnutne prekvapujúcim zásahom do súkromného podnikania bánk či koncernov. Urobili to zákonmi i miliardami. Lebo celý svet hospodárstva sa ocitol na okraji priepasti. Svet v tých chvíľach pochopil, že každý majetok má aj sociálne poslanie, ako pripomínajú oddávna aj sociálne pápežské encykliky. A tak aj u nás je šťastím, že platia princípy slobody, pluralizmu a súkromného vlastníctva, ale aj princípy spoločného dobra, solidarity, subsidiarity a sociálneho zákonodarstva. Z hľadiska spravodlivosti aj to je vyvážená ochrana ľudských a kresťanských hodnôt.
Na záver: Uviedli sme niektoré kultúrne, duchovné a morálne hodnoty, na ktorých sa buduje a má budovať náš život po Novembrovom dosiahnutí slobody. Človek bol od prvej chvíle, ako sa objavil na Zemi, novosťou sveta a vesmíru svojou otvorenosťou do Nekonečna. Toto privilégium by sme si mali húževnato chrániť dnes a rozvíjať ho aj do budúcnosti.
Pápež Benedikt XVI. o tom povedal akademickej obci v Prahe na Hradčanoch pri svojej septembrovej návšteve roku 2009 takéto slová: Ľudia mladej generácie by si mali s radosťou uvedomiť plnosť celej pravdy o človekovi, o národe a o celom živote. Objavia tak s radosťou, že otázka o tom, čo všetko môžu poznať, im otvára aj príťažlivé dobrodružstvo o tom, čím by mali byť a čo by mali vo svojom živote robiť. Aj na našom Slovensku by na tomto formovaní mladých malo nám všetkým eminentne záležať!"
Kardinál Ján Chryzostom Korec
