Vatikán (18. júna, RV) – „Rok venovaný úsiliu vnútornej obnovy všetkých kňazov za ich silnejšie a výraznejšie svedectvo evanjelia v dnešnom svete“ – takto vyzýva Svätý Otec v liste venovanom „bratom v kňazskej službe“ pri príležitosti vyhlásenia Roka kňazov, ktorý otvorí 19. júna na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a zároveň Dňa modlitieb za posvätenie kňazov.Dodajme, že Rok kňazov vyhlásil Svätý Otec aj v súvislosti so 150. výročím narodenia Sv. Jána Máriu Vianneyho, farára z Arsu a patróna kňazov, ktorý zomrel 4. augusta 1859. List naznačuje kňazom celého sveta jednoduchú a veľmi konkrétnu cestu nasledovania príkladu farára z Arsu. Svätý Otec v ňom vyzdvihuje uvedomenie si najmä „nesmierneho daru, ktorým sú kňazi nielen pre Cirkev, ale aj pre samotné ľudstvo.“ Pripomína aj niektoré „apoštolské ťažkosti“, neúnavnú a skrytú službu a lásku mnohých kňazov, oddaných bezvýhradne službe Bohu a blížnemu aj „napriek ťažkostiam a nepochopeniam“, často sprevádzaných „od prenasledovania až po najvyššie svedectvo krvi“.
Benedikt XVI. sa v liste tiež so smútkom zamýšľa nad situáciami, v ktorých „Cirkev trpí pre nevernosť niektorých kňazov, čo je potom vo svete dôvodom na škandály a odmietnutia“. Odporúča hlavne nasledovať príklad farára z Arsu a to v jeho pokore, ale zároveň v uvedomelom kňazovi, ktorý je pre svoj ľud „jedným z najvzácnejších darov Božieho milosrdenstva.“
„Ak by sme dobre chápali čím je kňaz na zemi“ – píše v liste Svätý Otec citujúc slová Jána Máriu Vianneyho – „zomreli by sme: nie od ľaku, ale od lásky“. Hlava Katolíckej cirkvi tiež spomenula jeho početné aktivity – navštevoval chorých a rodiny, organizoval slávnosti, organizoval zbierky na charitatívne a misijné činnosti, skrášľoval kostol, staral sa o siroty, zaujímal sa o výchovu detí a k spolupráci povolával aj laikov.
Svätý Otec v liste ďalej vyzýva, po vzore Jána Vianneyho, na nevyčerpateľnú vieru vo sviatosť pokánia a “jej znovu postavenie do centra … pastoračnej starostlivosti”. Svätý spovedník ostával často v spovednici aj 16 hodín denne: povzbudzoval skleslých, schopný “premeniť srdce a život mnohých ľudí” pretože vedel pochopiť “Pánovu milosrdnú lásku”. Arský farár sa stal “veľkou nemocnicou duší”. “Veľkým nešťastím pre nás kňazov – hovorieval – je, že duša znecitlivie” privyknúc si “na svoj hriešny stav, alebo ľahostajnosť mnohých veriacich. Z tohto dôvodu praktizoval až zvláštnu askézu, ktorá spočíval v dlhých adoráciách a pôstoch. Jednému spolubratovi kňazovi raz podal takéto vysvetlenie: “Poviem vám aký je môj recept: dám kajúcnikom malé zadosťučinenie a ostatné urobím namiesto nich ja.” “Duše – podčiarkuje Benedikt XVI. – stoja Ježišovu krv a kňaz nemôže zasvätiť svoju námahu pre ich spásu ak odmieta osobne sa podieľať na tejto “veľkej cene” vykúpenia.
Benedikt XVI. nabáda kňazov – po vzore tohto svätca - žiť “nový štýl života”, ktorý ponúkol Ježiš, nasledujúc tri evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti, ako “cestu kresťanského posvätenia”, ktorá sa má uskutočňovať podľa vlastného stavu v Cirkvi. Ako chudobný arský farár mohol vravievať: “Moje tajomstvo je jednoduché: dávať všetko a nenechávať nič”. Zatiaľ čo jeho čistota “žiarila v jeho pohľade” keď vzdával úctu pred bohostánkom “s očami a pohľadom zaľúbenca”. A úplne poslušný potvrdzoval: “neexistujú dva dobré spôsoby ako slúžiť Bohu. Existuje iba jeden: slúžiť takým spôsobom, akým chce On, aby sa slúžilo”. Podčiarkuje osobitne nevyhnutnosť “spoločenstva medzi kňazmi so svojim biskupom” spôsobom “bratského efektívneho a afektívneho kňazského spolunažívania.“ Iba tak – vysvetľuje – „budú vedieť kňazi žiť v plnosti daru celibátu a budú schopní umožniť rozkvet kresťanským komunitám, v ktorých sa opakujú zázraky prvého kázania”.
Nakoniec pápež pripomína spolu s Pavlom VI., že “dnešný človek skôr počúva svedkov, ako učiteľov, a ak počúva učiteľov robí to preto, že sú svedkami” a zverujúc Rok kňazstva Panne Márii, uzatvára svoj list týmito slovami: “Drahí kňazi, Kristus s vami počíta. Príkladom svätého farára z Arsu, nechajte sa Ním premôcť a budete aj vy, v dnešnom svete, poslami nádeje, odpustenia a pokoja!”.
