Homília pri vysviacke arcibiskupa Róberta Bezáka(Trnava, 6. júna 2009, Sv. Trojice)
Drahí bratia a sestry v Kristovi,
Táto katedrála Trnavy, nášho „slovenského Ríma“, zažila viac pamätných udalostí. V septembri prevratového roka 1989 som sa tu zúčastnil na inštalácii arcibiskupa Jána Sokola, metropolitu slovenskej cirkevnej provincie. Pri jeho odchode prajeme mu zaslúžený odpočinok a odmenu od Pána za všetko, čo dobrého vykonal. Dňa 11.septembra roku 2003 sem zavítal náš veľký priateľ Ján Pavol II. Dnes, na vigíliu sviatku Najsvätejšej Trojice, sa tu zas odohráva vysviacka nového arcibiskupa Róberta Bezáka.
Táto slávnosť len pokračuje v línii novej etapy v živote Katolíckej Cirkvi na Slovensku i v Trnave, ktorá vlastne už začala predelením viacerých biskupstiev i samotnej Trnavy, ktorej Svätý Otec ponechal titul arcidiecézy a jej pastierom arcibiskupskú hodnosť. Nová etapa značí aj nový elán, značí obrodu na duchu. K tejto obnove nás všetkých vyzýva Svätý Duch, ktorý tajomným ale skutočným, sviatostným spôsobom zostúpi na Otca Róberta vkladaním rúk tu prítomných biskupov. Prežívame teda tajomné chvíle, sme v prítomnosti mystéria. To všetko sa deje, keď začíname sláviť sviatok najväčšieho tajomstva našej viery, tajomstva vnútorného života trojjediného Boha. K nemu sa môžeme priblížiť len ako Mojžiš sa priblížil k horiacemu kríku: len tak, že si vyzujeme sandály a v pokore uznáme svoju neschopnosť porozumieť toto najhlbšie tajomstvo nášho nekonečného Boha. Pred ním sme naozaj ako ten chlapček z videnia sv. Augustína, ktorý chcel prečerpať more do malej dierky v piesku na brehu, čiže vmestiť nesmiernu Božiu velebu do nášho maličkého ľudského mozgu. Tu nám pomôže iba čistá viera, ktorá nás vyzýva prijať to, čo nám sám Boh poodkryl zo svojej tváre, zo svojho nekonečného bytia.
Trojica – tajomstvo Božej Lásky
Ako vyzerá Boh zvnútra? Ako žije? Z viery vieme, že je len jeden a predsa, na rozdiel od našej ľudskej skúsenosti, sú v ňom tri božské osoby. Ako je to možné? Na tom si lámal hlavu nielen veľký Augustín, ale aj mnohí teológovia a mystici. Použili sa rôzne obrazy: od trojlístka a trojuholníka z detskej katechézy až po troch mládencov Rubľeva. Anglický mystik William Faber prirovnáva Boha k horúcemu moru plodnej živej lásky, k akejsi vyhni vo večnom pohybe, ktorá nás oslňuje svojím svetlom, ohrieva svojím teplom, potešuje svojou nežnosťou. Nekonečný Boh nie je len Aristotelov „prvý hýbateľ všetkého tvorstva“, „prvá Bytosť“ filozófov, ktorá sa nám javí takmer mechanická, bez citu a tepla. Sv. Ján nám ho priam definuje, keď tvrdí, že „Boh je Láska“ (1 Jn 4, 8). Je to podstatná, živá, činná láska, ktorou Otec od vekov vyjadruje celé svoje božstvo ako v zrkadle a odovzdáva celú svoju božskú dokonalosť Synovi; tak plodí ako svoj dokonalý obraz, ako vlastnú „myšlienku“, predstavu, bohorovné Slovo. Otec a Syn sa dávajú a vlastnia jeden druhého v podstatnom darovaní, ktorým je Duch Svätý. Vzájomná láska Otca a Syna, ktorú si jeden druhému „dýchajú“, je práve ten biblický Ruah, Dych-Duch, zosobnená Láska.
Božia Láska sa však vylieva a dáva, aj keď iným spôsobom, tiež navonok. Rozdáva svoju dobrotu vo stvorení. Všetko, čo ľudstvo má, je darom presvätej Trojice, Otca, Syna a Ducha Svätého, Božej lásky: „lebo nám preukázal svoju milosrdnú lásku“ (úvod sv. omše). Najväčší prejav tejto dobroty je však skutočnosť, že sám Boží Syn, druhá božská osoba, sa nám natoľko priblížil, že prekonal nekonečnú priepasť medzi božskou a ľudskou prirodzenosťou: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom“ (Flp 2, 6-7). „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí“ (Jn 3, 16). Ježiš Kristus je vtelená Božia láska k človekovi, je náš Vykupiteľ a Spasiteľ.
Keď sa Božia láska skláňa k človeku, prejavuje sa ako milosrdenstvo, ukazuje sa ako „Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý a bohatý na milosť a vernosť“ (Ex 34, 4.9). V Ježišovi Kristovi nás Boh miloval a miluje „ľudským srdcom“ (GS, 22). Keď Ježiš skončil svoje pozemské poslanie, svoju misiu na zemi, zveril ju spoločenstvu svojich verných, ktorí uverili v neho, predovšetkým dvanástim apoštolom, ktorých si zvlášť vybral. Ich poveril veľkou úlohou pokračovať v spásonosnom diele Božej lásky na zemi: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20,21). A slávnostne pridal: „Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy (všetky, nie len niektoré!) a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 18-20). Všetko je tu: celá história našej spásy, ktorá je dielom Božej milosrdnej lásky. Celý základ misie a misií: poslanie Syna od Otca a poslanie apoštolov od Syna, ten istý prúd od Otca cez Syna na apoštolov. K tomu prísľub, že Boží Syn sprevádza toto poslanie svojou prítomnosťou a mocou Ducha Svätého až do skončenia sveta. Aká to veľkorysá milosrdná láska najsvätejšej Trojice! Nádherný plán pre históriu spásy.
Apoštoli a ich poslanie pre spásu sveta
Apoštoli sa rozišli do sveta, aby vyplnili Bohom im zverené poslanie pre spásu svojej generácie. Postupne aj oni a Duch Svätý cez nich, si vyberali nástupcov v apoštolskej misii. To isté Kristovo poslanie, ten istý prúd tak prechádza vkladaním rúk a sviatostnou modlitbou na nástupcov apoštolov, ktorých voláme - podľa biblického názvu episcopos- biskupmi; cez storočia vytvára tak apoštolskú postupnosť ako by nepretržitú ľudskú reťaz. Vkladaním rúk sa v minulom storočí zapojil do tejto reťaze krakovský arcibiskup Karol Wojtyla, ktorý sa potom stal pápežom Jánom Pavlom II. Ten na sviatok Sedembolestnej Patrónky Slovenska, dňa 15.septembra 1979 vložil ruky na moju hlavu (a ja ich dodnes cítim!). Ja teraz, drahý Otec Róbert, vložím ruky a spolu so spolubratmi biskupmi odovzdám ti toto apoštolské poslanie a Duch Svätý zostúpi na teba svojou silou. (Ako vidíš, sme obaja na dobrej linke!) Tak sa staneš členom celosvetového biskupského zboru, ktorý je nástupcom historického zboru apoštolov. Vstúpiš do šľapají apoštolov, aby si plnil úlohy, ktoré im zveril sám Kristus: učiť, posväcovať a spravovať.
Po tejto vysviacke teda vykročíš s novou silou Svätého Ducha, ktorý nás vedie a pobáda. Vykročíš vyzbrojený Kristovou láskou do vinice, ktorú ti Pán zveril, ako veľpastier trnavskej cirkvi v povedomí, že pokračuješ v misii, ktorá pochádza od Otca cez Syna pod vedením Ducha. Vykročíš, aby si mladistvou energiou obnovil rodinu Božích detí, ktoré tu žijú, aby si ich posmelil ako Pavol Rimanov (v druhom čítaní): „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8, 15). Pri tom však nezabudneš ani na ovečky mimo Kristovho košiara, ani na tie, čo stratili cestu. Hľa, v skratke tvoja misia, Kristova a tvoja!
Mnohí čakajú na teba ! Naozaj
mnohí v trnavskej arcidiecéze, dnes už menšej ako bola, ale aj ako nového člena Konferencie biskupov Slovenska a celosvetového biskupského zboru.
-Čakajú na teba všetci veriaci tejto arcidiecézy bez rozdielu národnosti, povolaní, chariziem, veku, vzdelania- oni sú pravým bohatstvom cirkvi, ktoré máš zveľaďovať.
-Čakajú na teba tvoji najužší spolupracovníci kňazi. Z Božej milosti je medzi nimi ešte hodne mladých (ako si aj ty), ale všetci, starší i mladší čakajú v tebe otca i brata, ktorý vie dodať ducha, odvahy, nádeje, posily; viesť pevnou a zároveň milosrdnou rukou; dvíhať k duchovným výškam a k obetavosti. Nemôžeš zabudnúť ani na povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu.
- Čakajú na teba rehoľníci a rehoľníčky, veď si ako syn sv. Alfonza z Liguori jeden z nich. Máš teda všetky vnútorné predpoklady, aby si ich povzbudil k evanjeliovému radikalizmu v službe Bohu a ľuďom, k vernému zachovávaniu rehoľných sľubov, aby sa vedeli obetovať ako ich veľké vzory.
-Čakajú na teba laici zo všetkých povolaní, rôzneho veku i vzdelania, študovaní inteligenti aj technici a robotníci; čakajú predovšetkým manželia a rodiny s vlastnými problémami, ale aj slobodní, ba aj deti.
-Čaká na teba mládež (možno ťa zvábi na bicyklovú túru alebo na nejaké spevavé posedenie); neboj sa mladým ukázať ozajstné hodnoty a žiadať od nich aj obety pre vysoké ideály.
-Čakajú na teba starí, chorí, chudobní, nezamestnaní, ktorých počet vzrastá.
-Čaká na teba (zvedavo skôr ako zdržanlivo) celá slovenská spoločnosť, veriaci i tí, čo si myslia, že neveria, aj neveriaci, politici, kultúrni pracovníci a umelci, akademici a média.
-Čaká na teba i Sv.Otec, hlava Cirkvi. Prinášam tebe i prítomným jeho apoštolské požehnanie.
„Emitte Spiritum tuum et creabuntur...Zošli Pane svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme!“ Nech ťa teda sprevádza na ceste Otec, Syn a Duch Svätý. Nech ťa ochraňuje trnavská Panna Mária. Amen
