V rakúskom mestečku Gaming sa v dňoch 4.-6. marca uskutočnilo medzinárodné sympózium s názvom „Poslanie východných katolíckych cirkví v rámci univerzálnej cirkvi a v modernom svete“ s podtitulom „založené na skúsenosti východných katolíckych cirkví byzantského obradu v strednej a východnej Európe.“ Organizátormi sympózia boli Medzinárodný teologický inštitút pre štúdium manželstva a rodiny v Gamingu, Inštitút pre výskum dejín a teológie kresťanského Východu pri Katolíckej teologickej fakulte Viedenskej univerzity a Ukrajinská katolícka univerzita vo Ľvove. Sympózium sa konalo pod záštitou a vďaka pomoci kard. Christopha Schönborna, viedenského arcibiskupa, ktorý je aj ordinárom pre katolíkov byzantského obradu v Rakúsku a zároveň veľkým kancelárom Medzinárodného teologického inštitútu v Gamingu. Spolu s ním prevzal záštitu nad podujatím kardinál Ľubomír Husar, väčší arcibiskup kyjevský a haličský, hlava Ukrajinskej katolíckej cirkvi. Na sympóziu sa zúčastnilo 19 biskupov (z toho 16 gréckokatolíckych), kňazi a laickí teológovia byzantského i latinského obradu. Celkový počet účastníkov okolo 150 (z toho asi 15 zo Slovenska) z 20 krajín hovorí o význame a dosahu podujatia.
Sympózium sa začalo v stredu podvečer svätou liturgiou vopredposvätených darov a spoločnou večerou. V štvrtok ráno predniesol úvodný referát kardinál Christoph Schönborn, v ktorom načrtol obsah a cieľ sympózia. Zdôraznil, že všetky cirkvi sui iuris majú jedno spoločné poslanie – šíriť Kristovo evanjelium. Zároveň ale každá cirkev sui iuris má aj špecifické poslanie. V prípade gréckokatolíkov je to aj poslanie uchovať si hĺbku svojej vlastnej duchovnosti, teológie a liturgie. Vďaka intenzívnejším kontaktom gréckokatolíckych cirkví so západným svetom v súčasnom procese globalizácie môžu gréckokatolíci pomôcť západným kresťanom nanovo objaviť zmysel pre tajomstvo. Práve v liturgii, ale i v teológii Západ v posledných desaťročiach trpí splytčením; duchovná skúsenosť a život gréckokatolíckych cirkví by mohli pomôcť túto krízu prekonať. Kardinál Ch. Schönborn takisto vyzdvihol, že v byzantskej antropológii je vždy v centre Kristus, čím sa chráni pred rizikom skĺznuť do sociálneho vnímania založeného na nejakých čisto humanistických princípoch. Pripomenul tiež, že každá obnova v cirkvi vychádzala z návratu ku koreňom, inšpirácie u cirkevných otcov (napr. filokalické hnutie). Celý štvrtok bol vyhradený historicky, teologicky a kanonicky zameraným referátom renomovaných odborníkov (prof. Ernst Ch. Suttner, prof. Cezare Alzati, prof. Cyril Vasiľ, prof. Oleh Turij, dr. Jurij Avvakumov).
Vo štvrtok pred obedom bola archijerejská božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho, ktorej predsedal arcibiskup a metropolita vladyka Ján Babjak. Zborovým spevom liturgiu okrášlil gréckokatolícky chrámový zbor Chrysostomos z Bratislavy. Pri sv. liturgii zneli spevy v slovenskom, cirkevnoslovanskom, rumunskom, anglickom, nemeckom, gréckom, latinskom a ukrajinskom jazyku. Štvrtkový program sympózia zavŕšila spoločná modlitba Akatistu k Bohorodičke v anglickom jazyku.
V piatok doobeda nasledovalo pastoračne zamerané fórum biskupov, kde každý z prítomných biskupov prezentoval históriu, aktuálny stav, ako aj víziu napĺňania poslania svojej cirkvi sui iuris. Situáciu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku predstavil vladyka Milan Chautur, košický eparcha. O špecifikách života katolíkov byzantského obradu v prostredí so silnou prevahou latinského obradu hovoril bratislavský biskup vladyka Peter Rusnák. V skoro všetkých referátoch rezonovala potreba verne zachovávať východnú tradíciu v jej úplnosti a zároveň spoločenstvo s katolíckou cirkvou. Toto dvojité poslanie gréckokatolíckych cirkví – byť plne východnými a zároveň katolíckymi – môže byť veľkým prínosom aj pri hľadaní jednoty najmä s pravoslávnymi cirkvami. Mnohé referáty sa dotýkali aj problému zriadenia cirkevných štruktúr pre gréckokatolíkov, ktorí sa sťahujú z politických a ekonomických dôvodov na Západ.
Prísľubom pre posilňovanie dobrých vzťahov jednotlivých cirkví sui iuris bola aj spontánna túžba azda všetkých účastníkov pokračovať pravidelne v podobných stretnutiach a viacej spolu komunikovať. Účastníci sympózia pripravili na záver komuniké, v ktorom okrem iného rímskemu pápežovi Benediktovi XVI. navrhli, aby témou najbližšej synody biskupov bola otázka východných katolíckych cirkví, ich poslania a právneho postavenia v rámci Katolíckej cirkvi. Účastníkov sympózia pozdravil listom aj kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, ktorý okrem iného vyzdvihol stretnutie ako jeden z prostriedkov uplatňovania synodality, takej dôležitej pre východné cirkvi. Sympózium sa zakončilo spoločnou modlitbou šiesteho času (hodinky) a spoločným obedom.
TK KBS informoval Andrej Škoviera
