Vatikán (11. februára, RV) - Dnes si pripomíname 151. výročie zjavenia Panny Márie v Lurdoch. Iba štrnásťročnej jednoduchej a chudobnej Bernadette Soubirousovej sa zjavila Matka Božia prvýkrát 11. februára 1858 v skalnom výklenku Massabiellskej jaskyne. Panna Mária sa tu predstavila ako „Nepoškvrnené Počatie.“ Ako ju opísala Bernadetta, „Krásna Pani“ mala biely odev, biely závoj, belasý pás a na každej nohe zlatú ružu. V ruke mala ruženec. Panna Mária sa Bernadette zjavila osemnásťkrát a to od 11. februára do 16. júla 1858. Matka Božia počas zjavení vyzvala niekoľkokrát ľudí k pokániu.Bernadetta Soubirousová neskôr vstúpila do kláštora a stala sa rehoľnou sestrou v Kongregácii sestier lásky v Nevers. Zomrela mladá, 16. apríla 1879 na tuberkulózu kostí. Bernadetta veľa trpela. Pápež Pius XI. ju 8. decembra 1933 vyhlásil za svätú. Svätá stolica uznala Zjavenia vo francúzskych Lurdoch za pravé 18. januára 1862. V súčasnosti do Lúrd prichádza ročne 5 až 6 miliónov veriacich z celého sveta. Mariánske pútnické miesto navštívil dvakrát aj Svätý Otec Ján Pavol II., a to v rokoch 1983 a 2004.
Pri príležitosti 150. výročia zjavení Panny Márie zavítal do Lúrd aj pápež Benedikt XVI. Počas homílie 14. septembra 2008 okrem iného povedal: „Prvoradé poslanie Lurdskej svätyne je, aby bola miestom stretnutia s Bohom v modlitbe a miestom služby bratov, predovšetkým pre prijatie chorých, chudobných a všetkých trpiacich. Na tomto mieste Mária prichádza k nám ako matka, ktorá je neustále k dispozícii svojim deťom v ich potrebách. Cez svetlo, vyžarujúce z jej tváre, presvitá milosrdenstvo Božie. Nechajme sa zasiahnuť jej pohľadom!...Máriino posolstvo je posolstvom nádeje pre všetkých mužov a ženy našej doby v ktorejkoľvek krajine. Veľmi rád vzývam Máriu ako Hviezdu nádeje. Na cestách nášho života, ktoré sú tak často tmavé, ona je svetlom nádeje, ktoré nás rozjasňuje a orientuje v našom putovaní. Ona prostredníctvom svojho áno, prostredníctvom veľkodušného darovania seba samej, otvorila Bohu brány nášho sveta a našich dejín. Pozýva nás žiť ako ona v nezlomnej nádeji a nepočúvať tých, ktorí tvrdia, že sme väzňami osudu. Ona nás sprevádza svojou materskou prítomnosťou uprostred životných udalostí osôb, rodín i národov.“
