Príhovory kardinála Jozefa Tomka pri uvádzaní do úradu S.E.Mons. S.Zvolenského, arcibiskupa v Bratislave (8.marca 2008)Úvodné slovo na začiatku obradu:
Tento staroslávny chrám sv.Martina má dlhú históriu. V Bratislave bola už okolo roku 1000 kapitula a prepozitúra. Roku 1221 pápež Honorius III. preložil sem z hradného chrámu sídlo kapituly kanonikov. Prepošt bol zástupcom ostrihomského arcibiskupa. Behom storočí v dóme sv.Martina korunovali spolu devätnásť kráľov a kráľovien. Roku 1995 sa stal konkatedrálou a od 14.februára tohto roku je katedrálnym kostolom bratislavskej metropolitnej arcidiecézy.
Dnes je tento chrám svedkom ďalšej udalostí, ktorú by dejiny mali zaznamenať. Slávnostne uvádzame do úradu prvého bratislavského arcibiskupa-metropolitu. Symbolický obrad intronizácie, pri ktorej si nový veľpastier zasadne na katedru, čiže na trón a prijme pastiersku palicu, viditeľne zobrazuje prevzatie pastierskej autority a služby. Ide o dvojitú úlohu: starať sa o duchovné blaho veriacich v dosť rozľahlej oblasti okolo hlavného mesta a ako metropolita mať aj určité povinnosti vzhľadom na iné diecézy, ktoré patria do západnej cirkevnej provincie na Slovensku.
Je to zaiste dôležitý a zodpovedný úrad. Dôležitý pre Cirkev, pre osobu arcibiskupa-metropolitu, ale aj pre celú spoločnosť. Je to poslanie, ktoré je podstatne službou. V Cirkvi aj duchovná autorita je služba a služba značí predovšetkým lásku. Preto sa tento obrad odohráva v rámci eucharistie, pri ktorej sa naše spoločenstvo modlí za nového veľpastiera. V tomto duchu začíname, pred Božou tvárou, našu slávnosť.
Pozdrav na zakončenie slávnosti:
Drahý Otec arcibiskup-metropolita !
S radosťou som prijal úlohu uviesť ťa do tvojho pastierskeho úradu, ktorý je službou Cirkvi i celej našej spoločnosti, počnúc od hlavného mesta a jeho okolia. Gratulujem ti a modlím sa za teba. Už tvoje prvé kroky prezrádzajú, že Duch Svätý dobre trafil. Svoju pozornosť si ihneď obrátil na hlásanie viery ako prvú povinnosť. V Bratislave, ktorú poznáš z vlastnej skúsenosti. žije veľa dobrých veriacich, ale aj pomerne vysoké percento tých, ktorí o sebe hovoria, že neveria. Jedni i druhí potrebujú novú, dôkladnú evanjelizáciu. Treba ju aj inde. Všetci kresťania majú dnes žiť svoju vieru presvedčivo a hlboko tak v rodine ako aj na verejnosti.
Bratislavská arcidiecéza je dnes centrum hospodárskeho, kultúrneho a politického života. Všetky tieto oblasti potrebujú „prídavok ducha“, ktorý im môže poskytnúť Kristova viera. Aby nestúpal len určitý blahobyt, ale aj vnútorný pokoj duše a ľudského srdca, ktoré „je nespokojné, kým nespočinie v Bohu“, ako to vyslovil veľký Augustín.
Aj náš slovenský človek cíti potrebu žiť pre niekoho, pre niečo, pochopiť zmysel života a smrti, nájsť ozajstnú lásku, dobrotu srdca a rešpekt pre ľudskú dôstojnosť. Kristova viera mu to všetko dáva, ale treba tú vieru a nádej mu treba primeraným spôsobom ponúknuť a dávať.
Drahý brat, mnoho ľudí čaká na teba, veľa sa od teba čaká! Sú tu tvoji kňazi s mladistvým priemerným vekom, rehoľníci a rehoľníčky, pekný počet seminaristov. Čaká na teba mládež-desaťtisíce študentov, ale aj iných. Je tu množstvo inteligencie, ktorá je priam výzvou pre Cirkev. Sú tu kultúrni a politickí pracovníci, sústreďujú sa tu redakcie a komunikačné prostriedky, u ktorých treba živiť snahu o objektívnu informáciu. A potom sú tu starí, chorí a chudobní, ktorých Kristus dával na prvé miesto, spolu s maličkými.
Pán si ťa vyvolil „spomedzi ľudí“, aby si bol „pre ľudí“. Pole je široké a čaká na oráča. Vykroč teda a rozsievaj! Nech ti Pán Boh pomáha!
