Páni kardináli,

ctihodní bratia v biskupskej službe,

veľavážení poslanci

vážené dámy a páni!

Som veľmi rád, že vás môžem prijať v tak hojnom počte na dnešnej audiencii, ktorá sa koná v predvečer päťdesiateho výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré sa uskutočnilo 25. marca 1957. Bol to veľmi dôležitý krok pre Európu, ktorá bola po druhej svetovej vojne vyčerpaná a túžila budovať budúcnosť v mieri, v ekonomickej a sociálnej prosperite bez toho, aby sa v nej rôzne národné identity rozptýlili alebo popreli. Pozdravujem Mons. Adriana Hermana van Luyna, biskupa Rotterdamu, Predsedu Komisie biskupských konferencií Európskej únie a ďakujem mu za jeho milé slová, ktoré mi adresoval. Pozdravujem aj ďalších biskupov, vážené osobnosti a všetkých účastníkov kongresu, ktorý organizuje v týchto dňoch COMECE, a ktorého cieľom je uvažovať o Európe.

Od marca 1957 prešiel náš kontinent dlhú cestu, ktorá ho priviedla k zmiereniu dvoch „pľúc“ – Západu a Východu – ktoré spájajú spoločné dejiny, hoci boli svojvoľne rozdelené nespravodlivou železnou oponou. Ekonomická integrácia podnietila aj integráciu politickú a pomohla súčasnému, hoci namáhavému hľadaniu primeranej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie, ktorá už má 27 členských krajín a ktorej ambíciou je stať sa globálnym hráčom vo svete.

V ostatných rokoch badať čoraz väčšiu potrebu dosiahnuť zdravú rovnováhu medzi ekonomickou a sociálnou dimenziou, a to prostredníctvom politiky, schopnej produkovať bohatstvo a zvýšiť konkurencieschopnosť bez toho, aby sme zároveň obchádzali legitímne očakávania chudobných a marginalizovaných vrstiev. Musíme konštatovať, že Európa, ako sa zdá – vzhľadom na svoj demografický profil – nastúpila na cestu, ktorá ju môže priviesť k rozchodu s minulosťou. To okrem ohrozenia ekonomického rozvoja môže tiež spôsobiť obrovské problémy vzhľadom na sociálnu súdržnosť a predovšetkým podporiť nebezpečný individualizmus, ktorý nehľadí na dôsledky pre budúcnosť. Dokonca by sme si mohli myslieť, že európsky kontinent vskutku stráca dôveru vo vlastnú budúcnosť. Okrem toho, čo sa týka napr. ochrany životného prostredia alebo dostupnosti zdrojov a energetických investícií, solidarita sa ťažko dosahuje nielen na medzinárodnej, ale aj na čisto národnej úrovni. Ukazuje sa, že nie všetci súhlasia so samotným procesom európskeho zjednocovania, a to v dôsledku rozšíreného dojmu, že rôzne „kapitoly“ európskeho projektu boli „napísané“ bez toho, aby náležite zodpovedali očakávaniam obyvateľov.

Z toho všetkého jasne vyplýva, že nemožno budovať autentický európsky „spoločný dom“ a pri tom prehliadať vlastnú identitu národov nášho kontinentu. Ide naozaj skôr o historickú, kultúrnu a morálnu identitu než o identitu geografickú, ekonomickú alebo politickú; ide o identitu, ktorú tvorí celok univerzálnych hodnôt, ktorý pomohlo sformovať kresťanstvo, a tak zohralo vzhľadom na Európu nielen historickú, ale aj zakladajúcu úlohu. Tieto hodnoty, ktoré predstavujú dušu kontinentu, musia zostať v Európe tretieho tisícročia ako „kvas“ civilizácie. Ak by ale tieto hodnoty odpadli, ako môže „starý“ kontinent naďalej zohrávať úlohu „kvasu“ pre celý svet? Ak sa chcú vlády EU pri príležitosti 50. výročia Rímskych zmlúv „priblížiť“ svojim obyvateľom, ako môžu vylúčiť základný prvok európskej identity, ktorým je kresťanstvo, s ktorým sa veľká väčšina z nich identifikuje? Neprekvapuje nás, že dnešná Európa sa na jednej strane túži postaviť do pozície spoločenstva hodnôt, no na druhej strane sa zdá, že čoraz viac popiera existenciu univerzálnych a absolútnych hodnôt? Neprivedie ju snáď táto zvláštna forma „apostázie“ od seba samej, no ešte skôr od Boha, k spochybneniu jej vlastnej identity? Takto sa napokon dospeje k presvedčeniu, že „zhodnocovanie dobier“ je jediná cesta pre morálne rozlišovanie a že všeobecné dobro sa stane synonymom kompromisu. V skutočnosti, ak kompromis môže predstavovať legitímne bilancovanie jednotlivých rozdielnych záujmov, zmení sa na všeobecné zlo zakaždým, keď prináša zákonné dohody zraňujúce ľudskú prirodzenosť.

Spoločenstvo, budované bez rešpektu voči autentickej dôstojnosti ľudského bytia, ktoré zabúda, že každá osoba je stvorená na Boží obraz, nakoniec neprinesie dobro nikomu. Preto sa zdá čoraz viac nevyhnutné, aby sa Európa chránila pragmatického postoja – dnes tak veľmi rozšíreného – ktorý systematicky ospravedlňuje kompromis vo veci základných ľudských hodnôt, akoby bolo nevyhnutné akceptovať domnelé menšie zlo. Takýto pragmatizmus, prezentovaný ako vyvážený a realistický – akým v podstate vôbec nie je – práve popiera hodnotový a myšlienkový rozmer, ktorý je vlastný ľudskej prirodzenosti. Keď sa potom do takého pragmatizmu začlenia laické a relativistické tendencie a smery, skončí sa to popieraním práva kresťanov zasahovať do verejnej diskusie alebo prinajmenšom diskvalifikuje ich príspevok s obvinením, že chcú obraňovať svoje neoprávnené privilégiá.

Aby Európska únia platne garantovala právny štát a účinne podporovala univerzálne hodnoty – v súčasnom historickom momente a zoči-voči mnohým výzvam, ktoré ho charakterizujú – musí jasne uznať existenciu pevnej a trvalej ľudskej prirodzenosti, zdroja spoločných a individuálnych práv pre všetkých, vrátane tých, ktorí ich popierajú, za istú. V tomto kontexte sa má rešpektovať aj právo výhrady vo svedomí zakaždým, ak by mali byť porušené základné ľudské práva.

Drahí priatelia, viem, ako je pre kresťanov ťažké odvážne brániť túto pravdu o človeku. Buďte ale neúnavní a nenechajte sa odradiť! Viete, že vašou úlohou je s Božou pomocou prispieť k budovaniu novej Európy, realistickej, ale nie cynickej, bohatej na ideály, ale bez naivných ilúzií, inšpirovanej večnou a oživujúcou pravdou evanjelia. Preto sa aktívne zapájajte do verejnej diskusie na európskej úrovni, vedomí si toho, že je už integrálnou súčasťou tej národnej a zároveň s týmto úsilím vyvíjajte užitočnú kultúrnu činnosť. Nepoddajte sa logike moci, aby sa vám nestala cieľom sama osebe! Nech je vám Kristovo napomenutie neustálym podnetom a oporou: ak soľ stratí chuť, nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali (porov. Mt 5, 13). Nech Pán zúrodní každú vašu námahu a pomôže vám spoznať a oceniť pozitívne prvky prítomné v súčasnej spoločnosti a zároveň s odvahou upozorňovať na tie, ktoré sú v rozpore s dôstojnosťou človeka.

Som si istý, že Pán bude aj naďalej požehnávať veľkodušné úsilie všetkých tých, ktorí v duchu služby pracujú na budovaní spoločného európskeho domu, kde každý kultúrny, sociálny a politický príspevok nakoniec prinesie všeobecné dobro. Vám, ktorí ste rôznym spôsobom zapojení do tohto dôležitého ľudského a evanjeliového podujatia, vyjadrujem svoju podporu a svoje živé povzbudenie. Osobitne vás uisťujem, že na vás pamätám v modlitbách. Vyprosujem vám materinskú ochranu Panny Márie, Matky vteleného Slova, a vám, vašim rodinám a spoločenstvám zo srdca udeľujem svoje vrúcne požehnanie.

preklad: Stanislav Gábor

( TK KBS, sg; pz ) 20070324015   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]