Na Arcibiskupskom úrade v Trnave pracujem od roku 1973. Z udalostí na Arcibiskupskom úrade v Trnave, najmä z posledných mesiacov života pána biskupa Gábriša a potom v súvislosti s voľbou dôstojného pána Sokola, ktorých som bol priamym svedkom alebo nepriamym cez dostupné dokumenty, som sa presvedčil, že je preukázané, že nemohol byť spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti, ako to tvrdia rôzne médiá na základe záznamov ŠTB, ktorých hodnovernosť nebola dosiaľ patrične preukázaná a najmä z dôvodu, že veľadôstojný pán Ján Sokol bol stále persona non grata, pretože nemohol byť ustanovený v Bratislave do žiadnej cirkevnej hodnosti a na iných miestach len ako kaplán.Ján Sokol bol štrnásť rokov na najnižšej pozícii v cirkevnej hierarchii. Bol kaplánom. Štátne orgány nesúhlasili, aby bol ustanovený na vyššiu pozíciu. V bežnej praxi je zvykom, že kaplánsku pozíciu zastávajú kňazi tri až šesť rokov. Potom sú kňazi ustanovovaní do vyššej pozície - správcu farnosti (administrator parochiae).
Keď pôsobil Ján Sokol ako kaplán v Bratislave, štátne orgány mali záujem ho zatvoriť. Preložili ho z Bratislavy čo najďalej - do Štúrova.
Preloženie Jána Sokola z Bratislavy do Štúrova sa uskutočnila ku dňu 1. marca 1966. Ako dôsledok pražskej jari bol Ján Sokol od začiatku školského roka 1968 rehabilitovaný a ustanovený pánom biskupom Lazíkom do jednej z najvýznamnejších cirkevných pozícií – za prefekta v Kňazskom seminári. V tejto pozícii mohol pôsobiť len dva školské roky. Dňa 18. júna 1970 bol v dôsledku normalizačných opatrení odvolaný nariadením Ministerstva kultúry číslo MK 4657/1970-Dud.
Po odvolaní z Bratislavy nebol Jánovi Sokolovi udelený súhlas na žiadnu faru. Preto musel byť pánom biskupom ustanovený opäť na najnižšiu pozíciu, za kaplána. Pán biskup Jána Sokola ustanovil za kaplána do Serede.
Keď sa pán biskup Gábriš rozhodoval v roku 1981 o obsadení fary v Trnave, jedného z najvýznamnejších dekanských úradov v Arcidiecéze, navrhoval sem umiestniť Jána Sokola. Nedostal však štátny súhlas.
Na návšteve Svätej Stolice v roku 1980 sa pán biskup Gábriš informoval, či má v Trnave zriadiť kapitulu alebo zbor konzultorov. Pán biskup Gábriš dostal inštrukcie zo Štátneho Sekretariátu Svätej Stolice, aby zriadil zbor konzultorov. Úlohou zboru konzultorov bolo v prípade smrti biskupa zvoliť jeho dočasného zástupcu až do rozhodnutia Svätej Stolice.
Menovania zboru konzultorov boli vykonané tajne a bez súhlasu štátnych orgánov. Ja osobne som pozvanie na stretnutie s pánom biskupom Gábrišom kvôli menovaniu konzultorov odovzdal osobne aj Jánovi Sokolovi v Seredi. Konzultori boli informovaní biskupom Gábrišom o ich vyvolení v súkromnej kaplnke pána biskupa na Arcibiskupskom úrade v Trnave. Posledne boli menovaní títo dôstojní páni: Čížik, Zórad, Kolečanský, Slamka, Sokol a Scheimer.
Zloženie zboru konzultorov bolo uskutočnené tak, aby sa mohla realizovať voľba nástupcu pána biskupa Gábriša podľa jeho predstáv.
Pán biskup za svojho života poslal Svätej Stolici mená troch osôb, ktoré by podľa neho boli vhodné ako jeho nástupcovia. Sám som tieto tri mená ako riaditeľ kancelárie napísal. Bolo medzi nimi aj meno vysokodôstojného pána Jána Sokola.
Zdravotný stav pána biskupa sa začal zhoršovať v októbri 1987. Pár dní pred svojou smrťou bol pán biskup odvezený do nemocnice. Pán biskup Gábriš zomrel v piatok 13. novembra. S dovolením preláta Čížika sme mohli s dp. Pavčírom telegrafovať konzultorom dôstojným pánom Alexejovi Zóradovi, Emilovi Scheimerovi, Karolovi Kolečanskému, Jozefovi Slamkovi a Jánovi Sokolovi. Oznámili sme im smrť pána biskupa a to, že sa voľba administrátora uskutoční hneď na druhý deň, v sobotu 14. novembra ráno.
Uskutočnenie voľby konzultorov bolo dôležité z toho dôvodu, aby sa zabránilo vplyvu štátnej moci na seniora biskupského zboru, aby bol on určil niekoho, koho štátne orgány presadzovali. Totiž ak by sa zbor konzultorov nestretol v uznášaniaschopnom počte do istého počtu dní, právo menovať správcu arcidiecézy by pripadlo biskupovi seniorovi.
V deň voľby sa na Arcibiskupskom úrade hovorilo, že bude zvolený jeden z týchto kandidátov: dp. Ján Čížik, dp. Emil Scheimer, dp. Milan Medek.
Na Arcibiskupskom úrade sa v sobotu ráno stretli postupne všetci šiesti členovia zboru konzultorov. Boli to dôstojní páni prelát Ján Čížik, kanonik Emil Scheimer, farár Karol Kolečanský, farár Jozef Slamka, dekan Ján Sokol a ako posledný prišiel farár Zórád.
Väčšinou hlasov bol za administrátora Trnavskej arcidiecézy zvolený Ján Sokol. Táto voľba bola bezodkladne telegramom oznámená Svätej Stolici. Svätá Stolica ešte v ten istý deň voľbu schválila a telegramom potvrdila.
O uskutočnení voľby boli v priebehu nasledujúceho týždňa informované okrskové štátne orgány. Kontakt s týmito orgánmi zabezpečoval tajomník Arcibiskupského úradu. Ján Sokol bol štátnymi orgánmi odignorovaný ako persona non grata. Štátne orgány neuznali jeho pozíciu ako nástupcu pána biskupa Gábriša v spravovaní Arcidiecézy. To sa napríklad odrazilo na pohrebe pána biskupa, kedy sa s Jánom Sokolom odmietli stretnúť predstavitelia štátu. Aby sa zabezpečil dôstojný priebeh pohrebu bolo upustené aj od oficiálneho privítania štátnych predstaviteľov a ich stretnutia s Jánom Sokolom. Na pohrebe sa za Svätú Stolicu zúčastnili arcibiskup Francesco Colasuonno a arcibiskup Achile Silvestrini.
V období od úmrtia pána biskupa Gábriša až do januára 1988 štátne orgány neakceptovali Jána Sokola v úrade administrátora arcidiecézy. Kontakt a stretania s predstaviteľmi štátu zabezpečoval tajomník Arcibiskupského úradu. Veľa nádejí sa vkladalo do rokovaní Svätej Stolice s predstaviteľmi štátu, ktoré sa mali konať pred Vianocami 1987.
Niekedy vo februári alebo v marci 1988 prišla na Slovensko komisia Svätej Stolice, v zložení arcibiskupa Francesca Colasuonna a Slováka monsignora Jána Bukovského, ktorá mala vykonať kanonické šetrenie medzi kňazmi arcidiecézy o vhodnom kandidátovi na post budúceho biskupa v Trnave.
Na toto šetrenie komisia Svätej Stolice predvolala približne 100 kňazov. Cieľom tohto kanonického šetrenia bolo získať názory kňazov Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy na možných kandidátov na post biskupa, apoštolského administrátora v Trnave.
Po uskutočnení kanonického šetrenia Svätý Otec Ján Pavol II. poveril arcibiskupa Colasuonna, aby oznámil Jánovi Sokolovi, že by ho chcel ustanoviť za biskupa-apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy. Vysviacky Jána Sokola na biskupa sa v lete 1988 zúčasnil ako hlavný konsekrátor arcibiskup Colasuonno.
O tom, že bude najdôstojnejší pán Monsignor Ján Sokol, biskup di Luni a apoštolský administrátor trnavský povýšený na arcibiskupa sme sa prezvedeli od arcibiskupa Colasuonna počas jeho návštevy Trnavy, ktorá sa uskutočnila niekedy v strede apríla 1989.
Najdôstojnejší pán Monsignor Ján Sokol, arcibiskup-metropolita bratislavsko-trnavský bol pre ČSSR pokladaný za persona non grata, štát ho ignoroval. Ale ak by bol v tom období účinne spolupracoval s ŠTB, ako to niektorí tvrdia, štát by ho bol iste hneď uznal a rešpektoval ako diecézneho administrátora.
Toto svedectvo poskytujem vo vedomí plnej zodpovednosti a prehlasujem, že udalosti, ktorých som bol svedkom sú pravdivé a podporujú stanovisko najdôstojnejšieho pána Monsignora Jána Sokola, arcibiskupa-metropolitu, ktorý odmieta akúkoľvek spoluprácu s ŠTB.
V Trnave 10. januára 2007
Monsignor Ladislav Čeri
riaditeľ kancelárie Arcibiskupského úradu
pápežský prelát
