Biskup Pavol Mária Hnilica S.J. bol známy po dlhé roky nielen na Slovensku, ale v celej Európe i v širokom katolíckom svete celej Cirkvi. Ako mladý muž robotník vstúpil 30. júla 1941 na sviatok sv. Ignáca k jezuitom v Ružomberku, kde som sa s ním prvý raz stretol. Po noviciáte vyštudoval gymnázium, filozofiu a časť teológie v Trnave, kde nás zasiahla komunistická likvidácia kláštorov v povestnej Barbarskej noci. Mladý Pavol Hnilica už vtedy prejavil mimoriadnu odvahu, húževnatosť a obetavosť, ktoré ho charakterizovali po celý dlhý život.Na Filozofickom inštitúte v Brne si vybavil prístup do zberných táborov nemeckých občanov pred ich odsunom, navštevoval ich a pomáhal tam najmä deťom. V Podolinci v koncentračnom tábore zachránil odvážne v jednej noci cenné knihy, ktoré nám pri razii zhabala tajná polícia. Zo stráženého kláštora v Pezinku ušiel v septembri cez oblok na tri dni a v Rožňave u Cirkvi oddaného biskupa Dr. Roberta Pobožného zariadil možnosť tajných kňazských svätení, ktoré sa potom začali uskutočňovať. On sám bol vysvätený tajne prvý, na l. októbra 1950 zariadil tajnú vysviacku mne, spolu s P. Horským a A. Volekom, ktorí sú už roky vo večnosti. Po nás nasledovali až do Vianoc roku 1950 mnohí ďalší z tzv. PTP táborov.
Po uväznení biskupov Vojtaššáka, Gojdiča a Buzalku a po konfinovaní ďalších, bol Pavol Hnilica na základe osobitných úprav pápeža Pia XII. tajne vysvätený za biskupa a odbremenil Dr. R. Pobožného – pokračoval v ďalších tajných sväteniach kňazov. Tajná polícia ŠtB mu však prišla na stopu, vydali na neho v polovici roka 1951 zatykač, čo ho donútilo skrývať sa, prerušiť činnosť a pomýšľať na útek za hranice. To sa stalo na jeseň roku 1951, keď predtým po úprave predstavených Spoločnosti Ježišovej vysvätil mňa za svojho nástupcu. Už nejaký čas predtým boli podľa tých istých úprav Pia XII. vysvätení tajne za biskupov Karel Otčenášek a Matoušek.
Útekom za hranice sa pre biskupa P. M. Hnilicu začalo nové obdobie jeho života a poslania. Po zavŕšení štúdia teológie v Insbrucku prešiel do Ríma, kde vypracoval pre Pia XII. obšírnu správu o tvrdom prenasledovaní Cirkvi za komunizmu vo vtedajšej ČSR. Svätý otec Pius XII. po prečítaní správy nečakane rýchlo a veľkoryso schválil všetko, čo sme u nás pre život Cirkvi zariadili. P. Hnilica, stále ako tajný biskup, začal však so súhlasom Pia XII. svoju novú činnosť, ktorá sa v priebehu rokov rozrástla do neslýchaných rozmerov a len ťažko sa dá v krátkosti zhrnúť. Navštevoval biskupov a diecézy v Taliansku, v Nemecku a inde, prednášal a kázal o prenasledovanej Cirkvi pod komunizmom, pomáhal rozličnými cestami nám na Slovensku, pomáhal pri rozvíjaní činnosti Slov. ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, nadväzoval kontakty s americkými Slovákmi, zblížil sa s mnohými kardinálmi a biskupmi vo svete.
Medzi inými sa spoznal s kardinálom Montinim v Miláne, ktorý sa stal potom pápežom ako Pavol VI. a prijímal ho často na rozhovory. Uprostred II. Vatikánskeho koncilu Pavol VI. zariadil v Ríme úradné publikovanie Pavla M. Hnilicu ako biskupa.
Biskup P. M. Hnilica sa potom už ako verejne známy stretol s Matkou Teréziou, bol s ňou v Kalkute a pri zakladaní jej domov po svete a neskôr ju priviedol aj na Slovensko do Čadce.
Matka Terézia, teraz už blahoslavená, napísala o ňom do jednej knihy slová: „S biskupom Pavlom Hnilicom som sa prvý raz stretla roku 1964 počas Eucharistického Kongresu v indickom meste Bombaj.
Keď 22. augusta 1968 naše misionárky kresťanskej lásky otvorili svoj prvý kláštor v Ríme, biskup Pavol Hnilica bol prvý, čo nám vyšiel v ústrety.
Na začiatku tohto krátkeho príhovoru by som teda chcela s vďačnosťou zvolať: „Vďaka Ti, Ježišu, za biskupa Pavla Hnilicu, za všetko, čím je, za všetko, čo robí s Tebou, za Teba, pre Teba a pre našu svätú matku Cirkev, Tvoje mystické telo“ (Rím, 16. júna 1984).
Biskup Hnilica veľmi obetavo pomáhal najmä v kritických chvíľach aj laickému hnutiu Fokolarínov.
Medzitým sa spoznal s kardinálom Wojtylom v Krakove, ktorý ho po zvolení za pápeža ako Ján Pavol II. od roku 1969 často prijímal na rozhovor, lebo si cenil jeho pastoračnú činnosť a informácie. Biskup Hnilica už za Pavla VI. i potom za Jána Pavla II. navštívil viackrát s nimi Fátimu, lebo bol nadšeným šíriteľom úcty Fatimskej P. Márie a jej posolstiev.
Medzitým založil laické združenie „Pro Deo et Fratribus“, postaral sa o vydávanie časopisu toho istého mena, v ktorom šíril informácie o umlčanej a prenasledovanej Cirkvi, ale šíril aj úctu k P. Márii fatimskej a venoval sa prehlbovaniu života z viery. O jeho bohatej činnosti pre dobro Cirkvi vyšli aj v slovenčine knihy: „Pavol Hnilica, biskup umlčanej Cirkvi I. II.“ (1996) a „Ľudia a udalosti v živote biskupa Pavla Hnilicu“.
Biskup P. M. Hnilica založil aj spoločenstvo „Rodina Panny Márie“, ktorého kňazi pracujú vo viacerých štátoch Európy a Ameriky a ktorého sestričky, je ich doteraz asi 150, založili komunity vo svete a pôsobia požehnane aj na Slovensku v rožňavskej diecéze a v Nitre.
Vzťahy našich otcov biskupov k biskupovi Hnilicovi a jeho vzťahy k nim boli cez celé roky priateľské, bratské a srdečné. Ako malú ukážku uvediem, ako sa biskup Hnilica vyjadril o svojich vzťahoch k otcovi arcibiskupovi Jánovi Sokolovi pri svojom návrate na Slovensko na Vianoce roku 1989. Napísal o tom do knihy „Rozhovorov“: „Medzitým sa o našej prítomnosti na Slovensku dozvedel náš dlhoročný priateľ arcibiskup Ján Sokol, s ktorým sme sa aj v rokoch totality stretávali v Juhoslávii, v Rakúsku alebo v Ríme. Pozval nás oboch k sebe a zároveň nás požiadal, aby sme s ním koncelebrovali polnočnú svätú omšu. S radosťou sme mu vyhoveli.“
Všetko, čo obetavý biskup Pavol M. Hnilica robil a dával do pohybu, robil ako verný syn sv. Ignáca v duchu Spoločnosti Ježišovej a robil to naozaj doslovne „ad maiorem Dei gloriam – na väčšiu slávu Božiu“ v službách Kristovej Cirkvi.
V nedeľu 8. októbra 2006 po sviatku Ružencovej P. Márie o 6.15 hod. ráno dotĺklo srdce verného, húževnatého, odvážneho, nesmierne obetavého a nezištného Pavla Mária Hnilicu, slovenského biskupa a neúnavného apoštola svätej Cirkvi. S hlbokou vďakou Pánu Bohu na neho myslíme, modlíme sa za neho, ale zároveň aj prosíme:
Otec biskup Pavol, oroduj za nás!
Nitra, 8. októbra 2006
Kardinál Ján Chryzostom
