Narodil sa 1.6.1926 Veľká Maňa, dnes Maňa, okr. Nové Zámky. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach a Šuranoch v čase, keď toto územie pripadlo r. 1938 Maďarsku. Po maturite r.1945 sa prihlásil za klerika do trnavského seminára. Najprv začal študovať na Bohosloveckej fakulte v Bratislave, r .1946 ho ako nadaného študenta poslal biskup P. Jantausch na bohoslovecké štúdiá do Ríma, kde ako alumnus Pápežského kolégia Nepomucenum navštevoval Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil. Kňazskú vysviacku prijal 23.12.1950. Spočiatku vykonával pastoračnú službu v severnom Taliansku v diecéze Belluno. Potom pôsobil ako profesor dogmatickej teológie v regionálnom seminári vo Viterbe pri Ríme, v r. 1955-1959 prednášal filozofiu a v r. 1959-1962 dogmatiku. V r. 1962-1966 pôsobil ako člen slovenskej katolíckej misie v Paríži, kde mal na starosti pastoračnú starostlivosť o Slovákov, ktorí žili vo Francúzsku. Od r. 1966 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1.3.1973 sa stal jeho rektorom. V tejto funkcii ostal až do 31.12.1992. Súčasne pracoval ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma. Patril k aktívnym spolupracovníkom slovenskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu, pre ktorú pripravoval pravidelné relácie určené kňazom. Neprestal sa venovať ani slovenským krajanom v zahraničí. Bol spoluorganizátorom ich spoločných stretnutí, napr. letného tábora slovenskej mládeže v Ancine pri Ríme a ďalších putovných táborov, ktoré na túto akciu nadviazali. V druhej polovici 70. rokov zastával funkciu predsedu náboženskej komisie Svetového kongresu Slovákov (SKS). Išlo o samo- statnú zložku SKS s cieľom rozvíjať náboženský život Slovákov vo svete. Vzhľadom na bohaté skúsenosti so Slovákmi mimo vlasti ho Svätá stolica 17.6.1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v za- hraničí. Znamenalo to starostlivosť o Slovákov na všetkých kontinentoch. Pravidelne navštevoval slovenské komunity v západnej Európe, v USA, Kanade a v Austrálii. K jeho 50-ročnému jubileu ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta. Dňa 18.12.1982 ho pápež I Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského; biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 1 6.1.1983. Do svojho biskupského erbu si vybral heslo Dispersos congregare (zhromažďovať roztratených). Pád: komunistického režimu r. 1989 priniesol obrat v jeho živote. Nielenže mohol navštíviť rodné Slovensko, ale mal možnosť dôkladne sa oboznámiť so životom Slovákov v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a iných krajinách bývalého východného bloku. Súčasne mohol užšie spolupracovať s Biskupskou konferenciou Slovenska, kde viedol komisiu pre styky so zahraničím. Z rozhodnutia Svätej stolice prišiel na Slovensko, kde mal odovzdať svoje bohaté pastoračné skúsenosti. Dňa 24.9.1992 ho vymenovali za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným poverením pre hlavné mesto Slovenska - Bratislavu, 17.12.1992 bol slávnostne ustanovený za auxiliára a vikára Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu. Súčasne pôsobil ako člen Kňazskej rady Trnavskej arcidiecézy. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky Svätá stolica ustanovila 23.3.1993 samostatnú Konferenciu biskupov Slovenska. Na prvom zasadaní 4.4.1993 ho zvolili za jej generálneho tajomníka a pred- sedu komisie pre Slovákov v zahraničí. Počas pôsobenia na Slovensku sa usiloval o rozvoj náboženského života, najmä v Bratislave. Hľadal kontakt s mládežou. Angažoval sa aj ako predseda rady Cyrilometodskej spoločnosti. Dňa 15.4.1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne ho povýšil na arcibiskupa. Spolu s arcibiskupom Jánom Bukovským je druhým Slovákom v dejinách, ktorý dosiahol také vysoké postavenie vo vatikánskej diplomacii. Dňa 31.8.1996 mu prezident Slovenskej republiky M. Kováč odovzdal Rad E. Štúra l. triedy. Predseda Matice slovenskej J. Markuš mu 14.2.1997 odovzdal Cenu Š. Moysesa. Jeho dielo je spojené najmä s mesačníkom Hlasy z Ríma (neskôr Slovenské hlasy z Ríma), r. 1966 bol jeho zodpovedným redaktorom, v r. 1969-1973 redaktorom, r. 1978 opäť zodpovedným redaktorom. Prispieval doň rôznymi článkami o problematike kňazstva, o aktivitách zo života Cirkvi a slovenských krajanov v zahraničí. od r. 1947 do r. 1962 prispieval do slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu. V r. 1962-1966 pravidelne spolupracoval so slovenským programom Francúzskeho rozhlasu (okolo 200 relácií). R. 1967 obnovil spoluprácu so slovenským vysielaním Vatikánskeho rozhlasu, ktorá trvala až do r. 1993. Tu mal ako biskup v r. 1983-1993 raz za mesiac aj príhovor pre kňazov - témou boli rôzne stavovské otázky. V r. 1993-1996 spolupracoval aj so Slovenským rozhlasom v Bratislave. Bohatá je jeho prednášková činnosť na rôzne filozofické a teologické témy pre rôznorodé okruhy poslucháčov (kňazi, bohoslovci, rehoľné sestry, skupiny laikov) a nespočetné kurzy duchovných cvičení. Pomáhal pri príprave rôznych publikácií, ktoré vyšli v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Po r. 1989 začali jeho články vychádzať aj na Slovensku, najmä v Katolíckych novinách, v časopise Verbum, atď.

( TK KBS/-rl-; pz ) 20060531026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]