Centrom slávnostného dvojdňového kongresu koncom júna bola Duchovná akadémia blaženého Teodora Romžu na predmestí vyše stotisícového Užhorodu.Apoštolská stolica pred rokom vypočula prosbu biskupa Milana Šášika CM, apoštolského administrátora Mukačevskej eparchiea dovolila v tejto miestnej cirkvi „sui juris“ sláviť v jednom roku aj druhý sviatok k úcte blahoslaveného biskupa mučeníka Teodora Romžu. Kongregácia pre východné cirkvi k tomuto vydala dekrét a stanovila sviatok „Prenesenia úctyhodných pozostatkov blahoslaveného Teodora, mukačevského biskupa“ na 28.júna. V tomto roku, keď v Gréckokatolíckej cirkvi pripadol podľa Juliánskeho kalendára sviatok Slávnostnej poklony prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista sa práve v dňoch 27. a 28. júna konal v Užhorode eparchiálny eucharistický kongres. Pamiatku bl. Teodora slávime aj v deň jeho mučeníckej smrti 1. novembra. Tento sviatok vyhlásil pápež Ján Pavol II. pri blahorečení r. 2001 vo Ľvove. Sviatky prenesenia úctyhodných relikvií nie sú ojedinelé vo východných cirkvách.
Plejádu takých svätcov, ako je sv. Ján Zlatoústy (Chryzostom) - 27. január, sv. Nikefor - 13. marec, sv. Mikuláš - 9. máj, sv. Teodor Tiron - 8. jún, sv. Kyros a Ján - 28. jún a sv. Štefan – prvomučeník - 2. august teraz dopĺňa aj blažený Teodor Romža, mukačevský biskup. Sviatok je spomienkou na pamiatku prenesenia jeho úctyhodných pozostatkov z Budapešti do katedrály v Užhorode v r. 2003. Bl. Teodor je prvým novodobým mučeníkom z územia býv. Česko–Slovenska, ku ktorému až do bezprávneho pripojenia k Sovietskemu zväzu r. 1945, patrila aj Podkarpatská Rus. Česko-slovenský občan, čestný Rusín, zahynul rukou komunistických vrahov. Svoj život položil za Krista, za jednotu cirkvi 1. novembra 1947 vo veku 36 rokov. Jeho telo bolo pochované v krypte užhorodskej katedrály, ale po takmer 50-ročnom vyčíňaní bezbožných boľševikov, po rozmetaní a zneuctení pozostatkov cirkevných hodnostárov pochovaných v podzemí katedrály, nebolo jednoduché identifikovať jednotlivé fragmenty pozostatkov. Neobyčajným takmer zázračným spôsobom však v r. 1993 telesné pozostatky mučeníka Teodora objavili a odoslali ich na expertízu do Budapešti. Tam ich niekoľko rokov skúmali, a nepochybne ich identifikovali najmodernejšími vedeckými a technickými metódami a konečne r. 2003 cez pútnicky Máriapócs a Sobrance ich slávnostne preniesli do Užhorodu.
Eucharistický kongres zapadol nevšedným spôsobom do rámca mnohých podujatí, prebiehajúcich v Roku Najsvätejšej Eucharistie. V peknom areáli seminára, ktorý práve pred rokom po dokončení ubytovacej časti slávnostne posvätil slovenský kardinál Jozef Tomko, sa zišlo niekoľko tisíc prevažne gréckokatolíkov, nielen z celej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny (býv. Podkarpatská Rus), ale i zo susedných krajov a krajín i z ďalekej Ameriky. Bohoslužby striedali sprievodne akcie - prednášky, pásma spevu a slová mladých, ktorých sa tu zišlo neúrekom a ktorí sú veľkou nádejou a optimistickou perspektívou pre živú vieru Gréckokatolíckej cirkvi.
Kongres otvorila veľká večiereň v predvečer sviatku „Prenesenia úctyhodných pozostatkov bl. Teodora Romžu, mukačevského biskupa s menlivými čiastkami ku jeho úcte.
Následnú tematickú prednášku o Eucharistii, ktorú v bohosloveckej akadémii predniesol profesor Pápežského inštitútu pre východné cirkvi (PIO) z Ríma o. Germano Marani SJ, si vypočulo vyše 200 poslucháčov. Boli to kňazi, študenti teológie, rehoľníci i laickí veriaci.
Pozorným účastníkom bol aj veľkoarcibiskup z Ľvova kardinál Ľubomyr Huzar. Prednášajúci rozobral tajomstvo Najsvätejšej Eucharistie z pohľadu encykliky Jána Pavla II. Ecclesia di Eucharistia a zamýšľal sa aj nad miestom Eucharistie v diele sv. Jána Zlatoústeho.
Prvý deň eucharistického kongresu vyvrcholil archijerejskou svätou bohoslužbou. Predsedal jej miestny ordinár, rodák z Lehoty pri Nitre, vladyka Milan Šášik CM, apoštolský administrátor Mukačevskej eparchie. Koncelebrovali vladykovia Jurij Džudžar, apoštolský exarcha zo Srbska a Čiernej Hory, Milan Chautur, košický apoštolský exarcha, Ihor Voznjak, pomocný biskup zo Ľvova a desiatky kňazov. Po svätej liturgii program kongresu pokračoval do neskorej noci pásmom spevu a slova mladých z celej eparchie a uzatváral ho akatist k bl. Teodorovi umocňovaný spevom zvučných podkarpatských hlasov mužského zboru seminaristov.
28. júna, keď je na Ukrajine štátny sviatok – Deň ústavy, od skorého rána prichádzali do areálu užhorodského gréckokatolíckeho seminára stále noví pútnici, aby s tými, čo prebdeli letnú noc na modlitbách, sa zúčastnili na slávnostnom vyvrcholení eucharistického kongresu. Priestormi seminára sa niesli spevy utierne s menlivými časťami ku cti bl. Teodora. V seminárnej kaplnke sa pripravovali celebranti - boli medzi nimi gréckokatolícki a rímskokatolícki kňazi zo Slovenska i z cudziny. Katolicitu - všeobecnosť Cirkvi bolo badať aj v archijerejskej liturgii, ktorej predsedal kardinál Ľubomyr Huzar. S ním okrem miestného ordinára vladyku M. Šášika koncelebrovali: emeritný vladyka Ivan Ljavinec rodák z podkarpatského Volovca, prvý pražský exarcha, rumunský vladyka Florentín, klužský eparchiálny biskup vladyka Milan, košický apoštolský exarcha vladyka Jurij, apoštolský exarcha pre Srbsko a Čiernu Horu vladyka Ihor, pomocný ľvovský biskup vladyka Eugen, emeritný biskup z Prahy, rímskokatolícky mukačevský biskup Antal Majnek, archimandrita Sergej Gajek, administrátor gréckokatolíkov v Bielorusku, protosynkel o. Vladimír Skyba z Prešovskej eparchie, protosynkel o. Petko z bulharskej Sofie, asi 130 kňazov oboch obradov z Ukrajiny, ale aj zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Česka a zo zámoria. Všetkých cirkevných hodnostárov, občianskych predstaviteľov a niekoľko tisíc pútnikov na pôde užhorodskej bohosloveckej akadémie privítal rektor seminára a zároveň protosynkel eparchie o. mitr. Taras Lovska.
Hlavný celebrant kardinál Huzar v homílii rozvinul myšlienku, že kresťania, ktorí sa stretli v Užhorode z rôznych krajín a sú nositeľmi rôznorodých kultúr, chvália Boha rôznymi jazykmi, tak ako je to typické pre túto malebnú krajinu pod Karpatmi, majú predovšetkým svedčiť o Kristovi. Majú s radosťou a nebojácne niesť jeho zvesť do sveta: „Sme každý sám sebou, ale všetci sme Božie deti a spolu vytvárame Kristovu cirkev.“ Podľa príkladu mučeníka podkarpatského ľudu (z gr. slova „martýr“, čo značí „svedok“) biskupa Teodora Romžu, zavraždeného komunistickou zlovôľou, máme byť aj my odvážnymi svedkami Kristovho evanjelia, najmä svojimi životnými postojmi a každodennými skutkami v našom živote. Takto Najsvätejšia Eucharistia - živý Kristus, Boh Syn - bude žiť neustále v našej prítomnosti už tu na zemi. Takto aj poďakujeme za dar viery, za to že Boh, náš stvoriteľ je s nami a že nás ľúbi. Poďakujeme tým aj za naše svetlé vzory, za všetkých svätých, ktorí ukázali, že sú ozajstné deti Božie. Eucharistický kongres sa takto stane veľkým sviatkom. Bohu na slávu a pre ľudí radosťou.
Pôsobivé slová kardinála Ľubomýra si prítomní zobrali k srdcu a nebrali ohľad na čas a prejdené kilometre, keď po slávnostnej svätej službe Božej sa niekoľko tisíc pútnikov pohlo v sprievode s Najsvätejšou Eucharistiou a relikviami bl. martýra Teodora ulicami Užhorodu. Obohatení duchovnými darmi a naplnení vnútornou radosťou sa účastníci Eucharistického kongresu Mukačevskej eparchie neskoro poobede rozchádzali pri katedrále - sobore Povýšenia svätého kríža, týčiacej sa nad slnkom zaliatou malebnou metropolu Podkarpatska na Uhu, kde pri hrobe bl. Teodora sa historický eucharistický kongres ukončil.
