Aj keď sa medzi kňazmi a laikmi v polovici 80-tych rokov hovorilo o niektorých prehnaných spôsoboch aplikovania Božieho slova na praktický život v rodinách a niektorých nesprávnostiach v uskutočňovaní duchovného vedenia, uvedomoval som si, že niečo z toho sa mohlo vlúdiť do ich praxe pod vplyvom vtedajších okolností, niečo mohlo byť chybou jednotlivcov. V pevnej nádeji, že po zmene spoločenských a následne i cirkevných pomerov, keď Svätý Otec mohol už slobodne vymenovať pastierov na uprázdnené stolce diecéz, a teda všetko sa ďalej môže konať verejne a v súlade s právoplatnou cirkevnou hierarchiou, som v zmysle kán. 312 § 1 bod 3 ustanovil samostatnými dekrétmi tri združenia tohto hnutia:

1. Kňazské združenie „Christifidelium consociatio clericalis“ (830/1990)

2. a) Združenie slobodných žien „Christifidelium consociatio laicalis“ (1299/1991)

b) Skupinu pridružených v zmysle kán. 725 Kódexu kánonického práva (KKP)

(1425/1993)

3. Združenie rodín „Christifidelium consociatio laicalis“ (2141/1992)

Potom, po patričných konzultáciách s Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločenstvá apoštolského života, som zo Združenia slobodných žien v zmysle kán. 579 KKP ustanovil sekulárny inštitút „Betánia“, ku ktorému po konzultáciách s uvedenou Kongregáciou od začiatku smerovali.

Zakladateľ hnutia, don Ján A. Beňo, SDB, svoju poslušnosť ohľadom podriadenosti charizmy pastierom Cirkvi verbálne deklaroval, no v skutočnosti mu pri osobných rozhovoroch alebo i v listoch biskupi Slovenska častejšie pripomínali popri kladnom ohodnotení toho, čo bolo dobré, absenciu prijatia kritických pripomienok a ich praktických uplatnení.

Na 27. 8. 2004 som zvolal plenárne zasadnutie kňazov hnutia za prítomnosti apoštolského nuncia Mons. H. J. Nowackého, kde sme im vo svojich príhovoroch po konzultáciách s PRL /Pápežská rady pre laikov/ v Ríme dali jasné smernice pre ďalšiu spoluprácu hnutia s hierarchiou. Nasledovalo viacero stretnutí zakladateľa tak so mnou, ako aj s otcom nunciom a zdalo sa, že všetko sa bude sľubne rozvíjať.

Potom som zvolal prostredníctvom hlavnej zodpovednej podobné plenárne zasadnutie sekulárneho inštitútu Betánia, čo ona v spolupráci so zakladateľom a jeho hlavnými radkyňami odmietla a členkám prikázala nezúčastniť sa na tomto zasadnutí. Po tomto jej zásahu viaceré členky opustili SI Betánia a Skupinu pridružených.

Toto „overovanie cirkevnosti charizmy“ v jej praktickom pôsobení malo, podľa vyjadrenia PRL, trvať päť rokov. A veľká väčšina kňazov a rodín, ako viem, sa toho radostne ujala.

No, žiaľ, zakladateľ to nevydržal prijímať ani za tri mesiace a na veľké prekvapenie všetkých zainteresovaných a v priamom rozpore s našimi osobnými dohovormi zarážajúcim spôsobom dňa 7.11.2004 osobným listom vylúčil z kňazského združenia a z hnutia Nazaret 14 kňazov, vrátane hlavného zodpovedného, a dve tretiny hlavnej rady, ktorí boli právoplatne zvolení podľa Stanov napísaných samotným zakladateľom. A tiež kňaza, ktorého som ja na určitý čas v zmysle kán. 318 § 1 KKP poveril, aby bol v pravidelnom kontakte s erigujúcim biskupom za kňazské združenie hnutia. A boli to práve tí kňazi, ktorí sa horlivo snažili realizovať pripomienky PRL, erigujúceho biskupa a apoštolského nuncia. Členky SI Betánia ešte v tú noc a nasledujúci deň rozniesli všetkým členom hnutia Nazaret tento list, ktorého prevzatie museli potvrdiť svojím podpisom.

Po zvážení všetkých okolností a po porade s ostatnými biskupmi, na území ktorých hnutie pôsobí, som sa nateraz rozhodol nasledovne:

Samostatnými dekrétmi zo dňa 17.1.2005 som podľa normy kán. 320 § 2 a 3 KKP

zrušil

- Kňazské združenie „Christifidelium consociatio clericalis“ (č. 34/2005)

Kňazom Banskobystrickej diecézy, ktorí napriek slobodnému písomnému prehláseniu, že prijímajú a budú uskutočňovať všetky usmernenia PRL, erigujúceho biskupa a apoštolského nuncia, ostali tvrdošijne pod vplyvom zakladateľa don J. A. Beňa, SDB, a jeho hlavných poradkýň z SI Betánia, zakazujem vykonávať nimi usmerňovaný apoštolát v rodinách i medzi klerikmi a mládežou kdekoľvek.

Nasledujú mená kňazov…

Podobne konajúcim kňazom z iných diecéz zakazujem takúto činnosť na území Banskobystrickej diecézy. Taktiež don Jánovi A. Beňovi, SDB.

- Podľa normy kán. 320 § 2 KKP som zrušil

Združenie rodín „Christifidelium consociatio laicalis“ (č. 35/2005)

- Taktiež „Skupinu pridružených k SI Betánia“ (37/2005), nakoľko tieto mali pracovať „podľa ducha tohto inštitútu“. No, práve „duch SI Betánia“ sa ukázal ako najproblematickejší v práci s rodinami a medzi mladými, kde s podporou zakladateľa odsúvali nielen kňazov, ale aj samotných rodičov.

- Preto vzhľadom na kán. 584 KKP som na Kongregáciu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života podal dňa 17.1.2005 žiadosť o zrušenie SI Betánia (č. 38/2005).

- Zároveň dekrétom zo dňa 17.1.2005 (č. 39/2005) v zmysle kán. 578 KKP; LG 12; ChL 24 a Konšttitúcie Provida Mater 10, b. 2

zakazujem

vykonávanie všetkých foriem apoštolátu aktuálnym členkám SI Betánia podľa usmernení ich zakladateľa don J. A. Beňa, SDB, a ich vedenia na území Banskobystrickej diecézy.

Kňazi jednotlivých diecéz, ktorí naďalej zostali v bývalom hnutí Nazaret:

Nasledujú mená kňazov

( BU BB-TKKBS ) 2005012014   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]