„Nová vatikánska inštrukcia Redemptionis Sacramentum je úsilím o prevedenie rozhodovania v oblasti liturgie z biskupských konferencií na jednotlivých biskupov v záujme zabezpečenia dôstojnej pravej liturgie,“ hovorí odborník na liturgiu Edward McNamara, profesor na Pápežskej univerzite Regina Apostolorum. Zenit mu položil niekoľko otázok:Niektorí hovoria, že tento dokument neprináša nič nové. Je to pravda?
Edward McNamara: V istom zmysle je to pravda, dokument má však 295 poznámok k 186 článkom a teda už ich hojnosť svedčí o zavedení niekoľkých noviniek. No špecifikuje a objasňuje mnohé normy podrobnejším výkladom a konkrétnymi príkladmi. Vysvetľuje aj niektoré otázky slovníka ako sú vhodné termíny pre mimoriadnych podávateľov svätého prijímania. Novým aspektom je tón dokumentu, ktorý sa pohybuje od výkladového po prísne kánonický. Na jednej strane motivuje vernosť normám založenú na význame Eucharistie, ale pripomína aj práva veriacich na skutočne katolícke slávenie čo je dosť nové zameranie.
Na druhej strane zavrhuje nelegálne praktiky a vyžaduje, aby sa zanechalo všetko náhlenie a tak nepochybne potvrdzuje, že liturgické normy sú normami a nie sériou pomocných odporúčaní. Ako každé iné normy sa musia dodržiavať a ich nedodržiavanie by malo mať pre vinníka následky. Možno bolo potrebné, aby dokument mal tento prísnejší tón, pretože mnohé z predchádzajúcich sa vo veľkej miere ignorovali a ako sarkasticky poznamenal kardinál Arinze, toto poškodzovanie liturgie nie je banálne.
Niektorí opísali dokument ako „disciplinárne napomenutie“ biskupským konferenciám.
Edward McNamara: Inštrukcia neuvádza nijaké nové normy, ale objasňuje hranice autority biskupských konferencií a ich liturgických komisií pripomenutím, že mnohé z ich rozhodnutí nie sú legálne, dokiaľ ich nepotvrdí Svätá stolica.
Dokument sa usiluje prevedenie rozhodovania o liturgických otázkach z biskupských konferencií na diecézneho biskupa tým, že silne zdôrazňuje jeho zodpovednosť pri zabezpečení pravej liturgie.
